Soulmates

26. „Milujem ťa."

Jackie ležala na mojej posteli s mobilom v ruke. Ako za starých čias. Potrebovala som odreagovať a hlavne ako najlepšia kamarátka, potrebovala som sa s ňou už konečne porozprávať. Čo máme obe nové v živote.

„Čo si taká veselá?" usmievala sa, ale ten otáznik, čo sa jej preháňal v hlave som na nej dokázala vyčítať. Poznala ma. A úsmev na mojej tvári bola zaujímavá zmena v porovnaní s depresívnou Lexi, ktorá tu bola posledné dni.

„Myslím, že mám niečo ako frajera."

No v tomto úsmeve nemal prsty tento niečo ako frajer. Ale nočné vyznanie Noaha, ktoré trošku poláskalo moje zlomené srdiečko.

Zamrkala. Podozrivo si ma premerala. Nie, že by mi to neželala. „Koho?" spýtala sa.

„Poznáš ho. Coryho."

„Nevedela som, že spolu chodíte." Poznamenala.

Zamračila som sa. „Nie si rada?"

Nechodili sme spolu, popravde ani mi to oficiálne neponúkol. Len pred mamou povedal, že spolu chodíme. Ale z veľkej časti sme sa tak už správali.

Vzdychla. „Chcem sa ťa niečo spýtať.... Je on ten chalan, kvôli ktorému si takáto?"

Zhlboka som sa nadýchla. Vedela som, že to vedela. Vicky ma s touto informáciou prostredníctvom Coryho oboznámila. No nečakala som túto priamosť, keď to tak dlho držali v tajnosti. Asi som mohla byť rada, že si myslela, že to bol Cory. Nevedela o Noahovi.

Zakrútila som hlavou. „Nie je to on."

„Nepáčilo sa mi ako si na tom bola, no keď si sa sama nechcela priznať, nemohla som to z teba ťahať. Poznám ťa. Keby si sa necítila zle, že niekto s tebou zametá, povedala by si mi to. Chápem to. Vážne."

Prikývla som. Nebola to pravda. Nepovedala som jej to, lebo som to nemohla povedať. No možno keby som konečne našla gule a priznala jej čo bolo všetko vo veci, ani by Noaha tak neodsudzovala. Urobil chyby, kvôli ktorým mi ublížil a v hĺbke srdca ma boleli. No ja som mu ich tiež oplatila. Ani jeden z nás nebol svätý. Možno to začal on, ale ani ja som si nevybrala cestu mučedníčky.

Objala ma. „Bol to hlupák. Už len preto ako si sa kvôli nemu cítila."

Zamrzelo ma akú bariéru som medzi nami kvôli Noahovi vybudovala. Bola to moja najlepšia kamarátka už od konca základky. Ale aj keby som mala možnosť vrátiť sa do minulosti, medzi mnou a Noahom by som pravdepodobne nič nezmenila. Pretože sa z nášho rozchodu cítil rovnako zle a v noci to potvrdil, keď mi poslal tú správu, kde to priznal. No dnes? K tomu sa ešte dostaneme.

„Nemohla som sa ti zdôveriť vtedy, mala som svoje dôvody, pre ktoré sa bojím povedať kto to je." z časti som neklamala. Skutočne som sa bála priznať ľuďom, že to je Noah. Veď čo by na to povedali. Vedela som však, že Jackie odo mňa nebude vyzvedať jeho meno, „Ale teraz ti chcem povedať o Corym všetko. Aj o tom chalanovi." o Noahovi určité informácie vynechám, ako napríklad jeho meno, „Potrebujem poradiť."

„Ale nebol to môj Dylan, že?" spýtala sa s obavou. I keď tomu sama neverila. Dylan by jej to nikdy nespravil. Na to ju až moc ľúbil a ja ju tiež, no inak ako on.

Zasmiala som sa.

„Nie. Nebol to Dylan." Utvrdila som ju a ona si vydýchla.

Povzbudivo sa na mňa usmiala.

„Ľúbiš ho? Coryho?" spýtala sa zo záujmom.

Vyškerila som sa. Začínala som ho ľúbiť. Cítila som, že k nemu pociťujem už určitú formu lásky. Vyjadrovanú svojsky, ale bola tam. Keď som si naňho spomenula usmievala som sa, pretože ma rozveseľoval, i keď nemusel. Nebolo ťažké sa doňho zamilovať. Keby som mu dala šancu, vedela by som mu prenechať aj väčšiu časť svojho srdca.