Soulmates

10. Ranné úvahy.

Bola som prekvapená, keď som sa ráno zobudila vo svojej posteli. Svet sa netočil a znovu bolo všetko po starom. V žalúdku sa mi zase začal šíriť ten známy nepokoj, čo som mala v sebe zabudovaný už posledných pár rokov.

Pamätala som si cestu domov, pamätala som si matne nahnevanú Jackie, ktorá sa sťažovala, že búrame do každej jednej steny. A jej podráždený hlas, keď nám vravela, že jej už nikdy nemáme chodiť po včerajšku na oči.

No už teraz mi chýbal ten pocit, že zrazu bolo všetko nepodstatné. A hlavne som nepremýšľala nad ním. Žiaden Noah, ktorý sa teraz skláňal nad mojou posteľou včera večer neexistoval.

„Ty teda vyzeráš." znechutene mi povedal nespúšťajúc zo mňa oči.

Nechápala som. Čo sa zračilo aj na mojom nechápavom pohľade, ktorým som ho rovnako pozorovala.

„Pozri sa do zrkadla." vysvetlil.

Rukou som nahmatala kozmetické zrkadlo na písacom stole, vedľa mojej postele. Pozrela sa na seba. A pochopila. Pod očami som mala rozmazanú riasenku a o rúži, ktorý viac zdobil všetko navôkol mojich pier ani nehovorím.

Vytiahla som vreckovku a nasucho sa snažila vyšúchať si rúž z tváre a čiernu riasenku z očí. Trošku sa mi to podarilo. Vyzerala som lepšie. Na sebe som stále mala obtiahnuté šaty zo včera. Našťastie som si topánky vyzula pred posteľou.

Sadol si na pravú časť postele, ktorá bola voľná a sledoval ma. „Koľko si toho vypila?"

Nebola som takto zriadená z alkoholu, i keď hlava a žalúdok ma teraz bolel práve z neho.

„Som ok. Len unavená." povedala som a prikryla sa perinou, aby som si zakryla tvár.

Noah však nezdieľal rovnaký názor a perinu mi z tváre strhol.

Privrela som oči pred svetlom.

„Je jedna hodina poobede." poznamenal.

„Tak ma nechaj spať!" Zamumlala som naspäť.

„Mama sa na teba pýta."

Zamračila som sa. „Akoby som ju zaujímala. Zavolaj si tu Bianku a ani si nespomenie, že má aj dcéru."

Povzdychol si a určite na mňa hodil nevraživý pohľad. „Rozprávaš kokotiny! Včera bola nahnevaná, že si sa len tak vyparila."

Zasmiala som sa podráždene. „Hádam si si nemyslel, že sa budem na vás, aký ste krásny dokonalý párik pozerať a ešte pri vás pojedať pukance." Ironicky som odsekla.

„Čo máš zase za problém?"

„Ja mám problém?!" zarazila som sa.

„Vkuse ti niečo vadí. Máme dohodu, zabudla si?" zamračene mi odsekol.

„Vieš čo, daj mi pokoj! Som unavená a vážne nemám potrebu riešiť vás dvoch po ráne."

„Je obed, sestrička." Uškrnul sa nepríjemne.

„Vieš ako to myslím." odsekla som naspäť. Neznášala som, keď ma chytal za slovíčka.

„Vyspala som sa na to a musím skonštatovať, že mi to už je jedno. Našla som si spôsob ako na to všetko zabudnúť." zamumlala som po chvíli ticha a znovu si prikryla tvár perinou.

Samozrejme, že mi ju znovu strhol z tváre.

„Ako to myslíš?"

Rukou som nahmatala mobil a odblokovala ho.

Pozoroval ma.

Bol tam stále neprijatý hovor od mne neznámeho čísla. Priznávam, chcela som Noaha trošku potrápiť. Preto som klikla na číslo a rozhodla si ho uložiť, zatiaľ čo Noah to celé pozoroval. Videla som tú zúrivosť v jeho pohľade, keď som naťukala do ikonky meno: Ten najlepší sex.

Popravde nebol taký dobrý, aby som ho mohla nazývať ako Cory, „ten najlepší sex, aký som kedy zažila", ale pomerne ušiel. Patril medzi tie lepšie. No na to, aby som zažila priam bohovský sex mi stačil aj triezvy rozum a osoba, ktorá práve namosúrene vyletela rýchlosťou svetla z mojej izby a nezabudla za sebou tresnúť dverami.

Nepáčilo sa mi ako to medzi mnou a Noahom bolo. Chcel by ma mať poslušne doma čisto preňho, zatiaľ čo on si užíva kadekde s kýmkoľvek. Priznávam. Aj vo mne bol problém. Nemala som sa zamilovať do svojho nevlastného brata. A nielen z etického hľadiska, ale hlavne do človeka, ktorý mi to ani neopätúva tak ako ja jemu.

Viem, že ma miloval a záležalo mu na mne. Uvedomovala som si, že toto bol jeho spôsob lásky. V jednej chvíli by mi splnil modré z neba a v tej druhej by sa hral, že ku mne nič necíti.

Nebolo to takto vždy. Všetko to začalo pred pár rokmi, keď mi zomrel nevlastný otec. Noahov otec. Toto bol jeho spôsob ako sa s tým vysporiadať. Bál sa, že niekoho, koho veľmi ľúbi znovu stratí a preto sa snažil proti všetkým formám lásky obrniť.

Chápala som to. Ale nestačilo mi to. Nemohla som stále hrať tú jeho hru. Chcela som viac. Potrebovala som od neho viac. A potrebovala som, aby si znovu spomenul, že to mňa ľúbi. Nie Bianku. Už som mu dosť odpustila. Teraz bol rad na ňom, aby si to konečne urovnal v hlave.

Viem, urobila som chyby, ktorými som ho trošku odohnala a priliala až moc benzínu do ohňa. Ale aj ja mám len jedny nervy a urazil ma tým, že priviedol Bianku do nášho života a predstavil ju mame. Keď sa na to všetko spätne pozerám, mám šestnásť rokov. Stojí to vôbec za to všetko? Aby sme si takto stále ubližovali? Ako malé deti?

Ani jeden si to nedokážeme spolu vydiskutovať. Pretože mi nič nechce priznať. Už dlhšiu dobu, je medzi nami tá priepasť. Vážne som čoraz viac uvažovala nad tým, že keď dovŕšim osemnásť rokov tak proste zmiznem. Zbalím sa a vyparím sa. Preč od všetkých týchto kokotín. A konečne budem šťastná.

Pretože budem preč od neho. Preč od všetkého toho pokušenia.