Soulmates

22. „Prečo ti nestačím?!"

Zobudil ma rachot, ktorý vychádzal z druhej strany mojich dverí. Skoro som dostala infarkt, no keď zaznel Noahov opitý smiech, pochopila som. Zase si poplietol izby a narazil na tú moju, zamknutú.

Odomkla som dvere a prudko ich otvorila. Noah sa šuchol na zem ako vrece zemiakov. Neprestával sa smiať.

„Čo to robíš?! Chceš zobudiť mamu?" hrubo som zašepkala. Ak ju už nezobudil. No bola po šestnásť hodinovke, tú by teraz nezobudil ani padajúci traktor.

Bol na sračky. Aj na tú vzdialenosť som mohla cítiť ako z neho smrdel alkohol a cigarety. Určite bol v Kapitole a s kým iným než s Biankou a chalanmi.

„Zase som si pomýlil izby?" zamumlal opito.

Zamračila som sa a on sa na mňa zadíval.

„Máš tu voľno, Lexi?" spýtal sa trošku podrývačne. Zisťoval si, či som sama.

„Hádam tu nechceš prespať." Zasmiala som sa. Celý mesiac so mnou nerozpráva a teraz chce u mňa spať? Dokonca sme neviedli medzi sebou ani ten rozhovor brat a sestra.

„Chcem spať pri tebe."

Chcela som ho poslať preč. Vážne chcela. No keď sa začal zdvíhať zo zeme a prešiel okolo mňa, aby si ľahol u mňa, nemohla som. Rozvalil sa v strede postele a pohmkával si nejakú melódiu. Nemala som ho tu pustiť. Mala som ho poslať preč. Mala som Coryho. No bol to Noah.

Sadla som si na posteľ vedľa neho.

Už dlho som pri ňom nebola takto blízko. Nemračil sa na mňa. Neodchádzal kvôli mne z miestnosti. Bolo to znovu tak, akoby sa medzi nami nič nestalo. Chýbal mi. A nepomáhalo tomu ani, že aj keď bol opitý, bol stále krásny. Dokázala som spozorovať v tme ten úsmev, ktorý mi práve venoval.

Prechádzala som pohľadom po línii jeho pier. A znovu sa vo mne ozvalo to známe brnenie. Chcela som ho znovu pobozkať. Tá chuť zvierala môj žalúdok silnejšie než čokoľvek predtým. A ako som si mohla všimnúť, nielen mňa.

„Prečo na teba nemôžem prestať myslieť?" zamyslel sa nahlas.

Zamrkala som. Nečakala som, že mi niečo takéto prizná.

Posadil sa, aby mi bol bližšie. Netrvalo dlho a prisal sa mi na pery. Bolo to rýchle, ani som nestihla zareagovať. Pripraviť sa. Odmietnuť.

Cítila som alkohol a cigarety z jeho dychu, no bolo mi to jedno. Bola som ako zhypnotizovaná. Ním. Jeho bozkom.

Noah otvoril oči a odtiahol sa. Tak rýchlo ako ten bozk začal aj skončil.

„Vidíš, čo so mnou robíš?" Povedal pomaly, aby nechomolil slová.

„Ty so mnou tiež." Priznala som. Musela som tie slová konečne zo seba dostať. Dlho mi zžierali myseľ.

Usmial sa a znovu ma pobozkal.

Moje srdce sa stiahlo, no spolupracovala som. Len ten bozk vo mne vyvolal viac než čokoľvek Cory. Noahovi sa nič nemohlo rovnať.

Chytil ma za chrbát a vysadil si ma na nohy. Obkročmo som si naňho sadla. Nerobil nič. Nemieril rovno na nohavičky. Nedržal ma za zadok. Ani za prsia. Jemne ma držal za boky. Jemne hladil moju pokožku a náruživo ma bozkával. Nemohla som sa od neho odrhnúť, rovnako ani on odo mňa. Vedela som, že to budem ľutovať. No nemohla som.

On bol on. Jemu patrilo moje srdce. Bol tu. Práve teraz to bolo všetko, čo mi stačilo.

„Milujem ťa." Zamumlal bez premýšľania. A ja tiež, do jeho pier.

„Prečo si s ním?" dotknuto povedal. Pozoroval ma. Pohľad mal zabodnutý v mojich očiach. „Prečo on?!"

„Prečo ti nestačím?!" vrátila som mu to.

„Ty to stále nechápeš, že?" zúfalo povedal, jemne sa odtiahol a zatiahol sa za vlasy.

„Čo nechápem?" zamračila som sa.

„Ja nemám nikoho!" povedal dotknuto. Skoro zavzlykal. Naposledy som ho takéhoto videla, keď mi zomrel nevlastný otec.

Mlčala som. Pretože mal mňa, vždy mal mňa. Čo na to zabudol? Aj vtedy som tu preňho bola. Prekonali sme smrť nášho otca. Spolu.

„Ona je moja jediná rodina. Naša mama. Nemôžem o ňu prísť kvôli nám. Kto by mi ostal, keby sa to dozvedela? Vyhodila by ma!"

„Nevyhodila! Si jej syn." Obraňovala som sa. Dúfala som, že by ho nevyhodila. Vychovávala ho ako svojho. Nikdy medzi nami nerobila rozdiely. Vždy ho považovala za svojho syna. Síce nám vzťah ako deťom zakázala, no nevieme stopercentne, ako by zareagovala teraz.

Zasmial sa trpko. „To je to. Nie som."

„Preto obetuješ mňa? Nás?!" skoro som vzlykla. Slza sa mi však skotúľala po líci. Pretože to znovu prišlo. Známa bolesť v mojej hrudi. Známa neistota. Strach. Bolo to všetko späť.

„Povedz mi, máš ho rada?"

„Koho?" môj mozog nespolupracoval. Rozpadal sa mu znovu svet.

„Ty vieš." Odsekol. Leskli sa mu, ale oči.

Mlčala som.

„Zakrúť hlavou, ak nie."

Jasné, že som zakrútila hlavou. Mala som rada Coryho, ale Noah je Noah. Vždy si vyberiem jeho.

Usmial sa. Smutno.

„Viem, že ho máš rada. Aj keď teraz krútiš hlavou."

Uchopil moju hlavu a vtisol mi bozk na čelo.

„Teba milujem." Priznala som. Ak mi má stačiť byť zase len bokovka, tak mi bude. Ale ja potrebujem len jeho. „Ak chceš, aby to bolo tak ako doteraz tak bude. Bude mi to stačiť."

Vzdychol. „Ja viem. Preto by som si najradšej vlepil facku, čo idem povedať... Buď s ním. Vyzerá, že je fajn. Má ťa rád. A ja mám rád Bianku."

Bodlo ma v srdci.

„Máš ju radšej než mňa?" vzlykla som. Modlila som sa, aby povedal nie.

„Je tu pre mňa. Miluje ma a mama ju má rada."

„Máš ju radšej?" skoro som skríkla. Krv v žilách mi penila.

„Mám ju pri sebe radšej." Práve teraz som sa cítila, akoby mi niekto zabodol nôž do srdca. Moje srdce krvácalo. Rozpadalo sa na milión kúskov. Pretože znovu si vybral ju. Znovu som mu nestačila na to, aby si vybral mňa.

„Ak potrebuješ brata som tu pre teba. No medzi nami už nikdy nič nebude." Ďalšia rana pod pás.

Bolesť ma ochromila.

„Ty sa so mnou rozchádzaš? Navždy?" vzlykla som. Ešte nikdy sa so mnou nerozišiel. Vždy sme sa len prestali spolu na určité obdobie rozprávať, lebo sme boli obaja tvrdohlaví.

„Áno. A sľubujem, že ti dám pokoj. Budem sa správať už len ako tvoj brat." Vzdychol, odsunul ma zo seba, postavil sa a opustil moju izbu.

Rozplakala som sa. Vzlykala som. Nevedela som to zastaviť. Moje oči nedokázali prestať. Zabúdala som sa nadýchnuť. Moje srdce. Rozbil ho. A aj keď to spravil, stále som ho potrebovala. Nechcela som si pripustiť, že už nie je môj. Nemohla som si to pripustiť. Nevedela som si bez neho prestaviť život.

On bol môj.

Patril mne.

No on ma nechcel. Nestála som mu ani za to, aby si ma nechal. Vybral si mamu a ju. Namiesto mňa. Cítila som sa ako nikto.

Cítila som sa ako odpad.