Soulmates

39. Vicky to prejde.

Hodinu potom, ako sme našim kamarátom vysvetlili celú situáciu, som si zavolala Dannyho na rozhovor bokom. Prekvapilo ma, že s ním po tom všetkom súhlasil.

„Chcem sa ti za všetko ospravedlniť. Ja viem, dojebala som to. Nemala som ťa nikdy takto využiť. Je mi to hrozne ľúto." Spustila som s ľútostivým tónom, keď sme si sadli na verandu. Vážne mi to bolo ľúto, z hĺbky srdca. Už vedel prečo sme robili to čo sme robili, ale pritom všetkom vysvetľovaní som si uvedomila, že som vlastne niektoré rozhodnutia urobila veľmi nesprávne a nezamýšľala som sa pri nich nad pocitmi ostatných ľudí.

Danny mlčal a len ma pozoroval. Až potom sa rozhodol konečne, za celý večer, prehovoriť. „Nevadilo by mi, že ste spolu. Po tom, čo ste nám povedali a vysvetlili prečo ste to tajili, by som vás pochopil. Ale sklamalo ma, že si ma kvôli tomu takto hlúpo využila. Popravde, ja som bol do teba zamilovaný dlhé roky a myslel som si, že keď ti dám priestor, tak si neskôr uvedomíš, že sa ti možno páčim aj ja a tiež budeš chcieť byť so mnou. Nie, že si vlastne nikdy ku mne nič necítila."

„To nie je pravda! Ja viem, že to tak asi nevyzerá, ale mám ťa rada. Vždy som ťa mala rada, ale ako svojho kamaráta. A preto mi je vážne ľúto, čo som ti spravila. Keby môžem vrátiť čas, tak to spravím. Ja viem, že teraz to už neodčiním a pochopím, keď mi to nikdy neodpustíš. Zaslúžim si, aby si mi neodpustil. Zaslúžim si všetku tvoju nenávisť." zatriasol sa mi hlas a už som sa mu naďalej nedokázala pozerať do očí. Pohľad som presunula na zem. Cítila som sa zo seba vážne hrozne. A právom.

Povzdychol si. „Úprimne, nenenávidím ťa. Veď si ma nemohla milovať, keď si po celý čas milovala Noaha. Skôr bolo divné, že som si nikdy nevšimol, čo medzi vami bolo. Keď som ťa toľkokrát pozoroval." utešoval ma.

Zamrkala som od prekvapenia. Pretože takúto reakciu z jeho strany som rozhodne nečakala. On bol vážne zlatíčko. Keby som nebola taká krava, mohla som mať dokonalého frajera, ale to by som nemohla milovať Noaha. Pretože vždy si vyberiem tú komplikovanejšiu cestu.

„Aj tak som ťa nemala takto hnusne využiť. Nezaslúžil si si to. Vždy si bol ku mne dobrý."

"Vždy si taká bola. Vedel som, do čoho idem a zase nejako som netrpel pri tom tvojom využití." zaironizoval a štuchol ma do ramena.

Mierne som sa nad jeho slovami usmiala, on sa mi vážne snažil zlepšiť náladu? Kvôli čomu som sa cítila ešte horšie. Ja som mala byť tá, ktorá sa to mala snažiť medzi nami napraviť. Nie on.

"Nebuď na seba príliš prísna." povedal, postavil sa a podal mi ruky, aby mi pomohol zodvihnúť sa. „Poďme dnu. Ja ti to časom všetko odpustím."

Usmiala som sa a objala ho. Stuhnul, chvíľu nespolupracoval, ale potom ma objal tiež. „Vážne ďakujem. Už nikdy ti neublížim, sľubujem."

Len prikývol a odtiahol sa odo mňa. Potom sme už zamierili dnu. Usadila som sa pri Noahovi, ktorý mi hneď venoval pohľad. Snažil sa zo mňa vyčítať, ako prebehla debata s Dannym.

„Takže, ak to správne chápem. Nepovedali ste o tom nikomu, lebo ste sa báli reakcie vašej mami." Zrekapitulovala opitá Jackie, ktorá viedla počas našej neprítomnosti rozhovor s Noahom, Norou a chalanmi. Liali do seba pohárik za pohárikom po celý večer. Len my s Noahom sme sa trošku viac krotili.

Prikývli sme obaja.

„Okej, ale prečo ste to za ten čas nepovedali ani nám?" Zamračila sa Nora. Ostatní prítomní prikývli. Snažili sa to pochopiť a pokúsiť sa akceptovať. Nebolo to ľahké, ale týmto výsluchom sa k tomu aspoň približovali.

„Báli sme sa, že vás stratíme. Nevedeli sme ako zareagujete, veď sa pozri ako zareagovala Vicky." Priznala som.

„To je pravda. Ale Vicky to prejde, len potrebuje čas a vysvetlenie ako my. Uvidíte." Dodala Nora.