TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

10. časť

"Čo sa kurva stalo, Claire?" Harry takmer zavrčal, akonáhle priamo predo mnou šmykom zastavilo elegantné čierne auto. Harry vystúpil zo zadných dverí a týčil sa nado mnou s prísnym pohľadom.

Stále som bola v šoku a po 20-minútovom čakaní, až sa Harry ukáže, som sa rozhodla posadiť k stene.

"Išla som na letisko -"

"-Prečo si šla na letisko?" Harry zareval a tým pritiahol pozornosť ľudí z ulíc. Videla som pár ľudí, ktorí sa vyškriabali von zo scény, pretože vedeli, že práve teraz sa One Direction nachádza v tejto časti mesta.

Nad zúrivosťou v jeho hlase som sebou trhla. Potom som zazrela Nialla sediaceho v aute ako čumel do jeho telefónu. Mal na sebe bundu so značkou, a mne na ňom pripadala objemná. Aj keď som ho bez nej nikdy nevidela, z nejakého dôvodu som si Nialla nepredstavovala ako veľkého a svalnatého muža.

Zúfalo som sa snažila vymyslieť ospravedlnenie, nad ktorým by Harry neexplodoval. "Ja, uh, chcela som ..." Keď som s ničím neprišla, sklonila som hlavu v obave sa dokonca na Harryho čo i len pozrieť. Práve teraz to v ňom varilo a myslela som, že sa chystá udrieť stenu alebo tak niečo.

"Snažila si sa utiecť, však?" vyhlásil nahlas, snažiac sa, aby som sa pozrela hore. "Hneď teraz sa na mňa pozri, Claire." Keď som to neurobila, zavrčal, "Povedal som - pozri sa na mňa kurva, keď s tebou rozprávam! Hneď!" Zo zvuku jeho hlasu som sa pozrela hore a on vyštekol znovu, "A vstaň. Vylez z tej zeme."

Urobila som to, čo mi povedal, a postavila sa na vratká kolená. Oprela som sa do steny v pokuse byť od Harryho čo najďalej.

"Myslela si si, že by si sa odo mňa mohla dostať preč?" požadoval ostro a prekrížil si ruky na prsiach. Všimla som si, ako jeho bunda na ňom tiež vyzerala trochu objemne, ale nie toľko, ako na Niallovi.

"Včera si ma naozaj vydesil." povedala som ticho a snažila sa pozerať kamkoľvek inam len nie do Harryho zúrivých očí.

"Takže si si myslela, že nastúpiš do zasraného lietadla a jednoducho odletíš?"

Ostýchavo som odpovedala, "Áno."

"A čo sa stalo na letisku?"

"Muž tváriaci sa ako ochranka ma zatiahol do jednej z chodieb." vysvetľovala som roztrasene. Zvraštila som obočie v snahe si spomenúť správne. "On, um, mal blonďavé vlasy a modré oči-"

"-Serem na to, ako vyzerá." Harry ma prerušil a mávol rukou. "Povedz mi, čo sa stalo."

Mlčky som si všimla, že keď je Harry rozzúrený, má tendenciu nadávať oveľa viac.

"No, povedal, že pracuje pre toho ruského muža. Vladarmia?"

"Vladimir," opravil ma Harry, jeho črty zmäkli, keď mu hlavou prebleskla realizácie. Pre raz, miesto jeho bezcitnosti a nafúkanosti, som videla niečo, čo pripomínalo obavy. "Čo urobil? Dotkol sa ťa?"

"Povedal, že Vladimir chcel pomstu za zabitie toho muža zo včerajška. Chcel ju vykonať na mňe," povedala som, celé moje telo sa triaslo, keď som si spomenula, čo sa stalo sotva pred pol hodinou. Stále to bolo čerstvo v mojej mysli. Spomenula som si, ako vytiahol nôž a ako hovoril o zaslaní príšernej správy tak nedbalo, ako by to nič nebolo. "Cezomňa ti chcel poslať nejaký odkaz."

"Takže sa ťa dotkol?" spýtal sa Harry znova a vyzeral naštvane. Bolo toto všetko, o čo sa zaujímal?

Ignorovala som jeho otázka a pokračovala. "Utiekla som. Nebol príliš rýchly. Ale čože nevidíš, prečo som sa snažila utiecť?" Začínala som sa trhať na kusy a nenávidela som ten pocit, že sa to deje pred Harrym. Osušila som si oči, rýchlo som žmurkala a pokúsila sa zahnať svoje emócie. Vedela som, že potrebujem utešiť - od kohokoľvek. Ale úprimne, bolo by skvelé, keby Harry zasiahol a povedal mi, že všetko bude v poriadku.