TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

29. časť

Ako sme prichádzali k Harryho sídlu, všimla som si niekoľkých áut na príjazdovej ceste. Prižmúrila som trochu oči, aby som lepšie videla, ale kútikom oka som zbadala, ako sa Harryho ruky pevne utiahli okolo volantu.

"Harry," povedala som ticho. "Kto je tu?"

Harry neodpovedal, ale videla som, ako podráždene zovrel čeľusť. Zašli sme na príjazdovú cestu, prechádzajúc okolo striebornej korvety a zastavili. Zbadala som dvoch mužov, ktorí usilovne vynášali krabice skrz garážové brány, a ja som začula buchnutie dverí vedľa mňa, ako Harry vystúpil z auta. Sledovala som ho, ako na tých mužov vyštekol, oči mal zúžené a nevyzeral úplne šťastne, že ich tu vidí. Krátko som zamyslela, či by som mala vystúpiť, ale potom som videla ďalších dvoch mužov, ako zozadu vynášajú ďalšiu krabicu. Rýchlo mi došlo, že toto sú Harryho muži; neboli to Vladovi muži, ktorí by sa nás snažili zabiť.

S pocitom, že tu nehrozí žiadne nebezpečenstvo, som vystúpila z auta, a rukou si prešla usychajúce vlasy. Vzduch sa zrazu zdal chladnejší a ja som sa ľahko začala triasť, od hlavy až k päte.

"Prepáčte, slečna." zaznel hlas spoza mňa a ja som ustúpila stranou, okolo mňa prešiel muž nesúci menšiu krabicu. Zdvihla som obočie.

"Hovoril som vám, chlapi, že to máte urobiť behom hodiny!" počula som Harryho zvnútra sídla. Váhavo som vkročila dovnútra a neďaleko schodiska som uvidela hromadu krabíc. Harry sa týčil nad dvoma prvými mužmi a jedného z nich držal za golier na košeli. "Čo tu sakra ešte robíte?"

"M-my sme nevedeli, že bude mať toľko vecí," zajachtal muž v Harryho zovretí. "P-povedal ste nám, aby sme vzali všetko, tak sme to urobili."

Kto bola "ona"?

"Povedal som vám, aby ste vzali všetky veci, ktoré potrebuje," Harry ho hrubo pokarhal a odhodil muža stranou. Hlasno vydýchol a chrbtom bol stále otočený ku mne. "No, vynos sem všetky tie krabice. Nečum tak na mňa - rob!" Muži sa rýchlo ponáhľali preč ako vydesené šteňatá, aby získali ďalšie krabice. Ostatní muži, ktorí vynášali krabice, ich skladali na hromadu, snažiac sa vyzerať nezastrašení Harryho zlosťou.

"Harry?" opýtala som sa, čím som si získala jeho pozornosť. Jeho tvár sa upokojila, hoci si držal maskovaný výraz, ako sa jeho tmavo zelené oči zamerali na moju trasúcu sa postavu. "Čo je toto všetko?"

"Toto všetko sú tvoje veci," povedal mi Harry pomaly.

Zamračila som sa. "Z môjho bytu?"

"Áno."

Vytreštila som oči a mnou prešiel šok. "Prečo si nechal vziať všetky moje veci?"

Harry urobil krok mojím smerom a zľahka naklonil hlavu na stranu. "Sťahuješ sa ku mne."

"T-ty si sa ma ani neopýtal!" protestovala som rýchlo, prezerajúc si všetky tie krabice. Toto všetko sú moje veci? "Nemôžeš jednoducho ísť do môjho bytu, všetko vziať a priniesť to sem! Ani sme o tom nehovorili!"

"Nie je o čom hovoriť," povedal Harry pokojne. "Sťahuješ sa ku mne a to je konečné slovo. Nechci ma naštvať, Claire. Už teraz som rozzúrený."

"Ani si sa ma neopýtal na môj názor na toto," ignorovala som jeho varovania. "Čo keby som sa k tebe sťahovať nechcela?"

"Miláčik," uškrnul sa Harry a kráčal smerom ku mne. "Nezabudla si, že v tejto záležitosti nemáš žiadne slovo?"

Ustupovala som od neho, skrz mňa prešiel strach spolu so zlosťou. Bola som tak nahnevaná, že jednoducho vzal všetky moje osobné veci a priviezol ich sem! Nechcela som tu žiť; tento dom ma desil a znervózňoval, a celkom iste som nechcela neustále byť s Harrym. Nevedela som úplne presne, aké pocity k nemu práve teraz cítim, ale naozaj som mala svoj byt rada. Bol to pre mňa domov.