TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

3. časť

"Claire, kam ideš?"

"Musím odísť." Akonáhle som si prečítala odkaz, vedela som, že odtiaľto musím vypadnúť. Potrebovala som sa dostať preč z tohto šialenstva. A toto bolo šialenstvo! Pokrčila som poznámku v mojich rukách a napchala ju do nohavíc, ktoré mi Francine požičala. Chytila ​​som moje teraz už suché oblečenie a obišla Francine, ktorá panikárila.

"Claire, nemôžeš odtiaľto odísť. Oni ťa nájdu!" protestovala hlasno. Mykla som sebou nad hlasitosťou a intenzitou jej hlasu.
Začínalo to znieť bláznivo.

"Pozri," zastavila som sa, "toto je šialenstvo, okay? Potrebujem odtiaľto vypadnúť. Zavolám ti neskôr alebo tak niečo. J-Ja neviem, čo si mám myslieť o tom všetkom," zatriasla som hlavou, spomenula som si na všetky tie veci, ktoré mi povedala pred chvíľou. Nechcela som im veriť - nemohla som. Ľudia jednoducho neunášajú ostatných ľudí z ulíc! Toto sa nedeje v 21. storočí. Máme zbrane a ťažké munície.

"Ty mi neveríš," skonštatovala Francine, jej oči sa rozšírili. "To ako vážne? Myslíš si, že klamem?"

"Nie," odmlčala som sa. "Myslím, že možno trochu preháňaš." Keď na to príde, Francine vždy bola známa ako kráľovná drámy. Milovala som tú babu, ale keď sme sledovali filmy, bola hysterická len z toho, keď pustila jej krabičku s popcornom. Vtedy som nad tým nikdy moc nepremýšľala, ale teraz mi to dávalo trochu viac zmysel. Nemohla som si o nej myslieť niečo menej len kvôli tomu, že preháňa, ale desila ma. Možno ich len robí horšími, než naozaj sú.

Premýšľala som o tej poznámke a vedela som, že sú nebezpeční. Ale úprimne, Francine ma desila. Ja som len vedela, že odtiaľto musím odísť, aby som bola schopná premýšľať.

"Ja preháňam?" Francine opakovala. "Claire, ja som videla, čo urobili, ty nie! Ja viem, ako nebezpeční sú! Len sa ti snažím pomôcť!"

Usmiala som sa na ňu. "Ja viem, že áno. A skutočne si to cením. Ale myslím, že jednoducho potrebujem ísť domov a mať nejaký čas na premýšľanie osamote."

"Claire, budeš sama. Nájdu ťa -"

Ponáhľala som preč z miestnosti, jej hlas mizol v pozadí. Keď som zbadala bundu ležať na zemi, Franin hysterický hlas už bol úplne zmiernený. Tá bunda vyzerala ako každá normálna kožená bunda, s výnimkou obrovského symbolu na pravom rukáve.

Opatrne som ju zdvihla, ako keby mala každým okamihom explodovať a skúmala som symbol. Nikdy som taký nevidela. Ale pod tým symbolom boli písmená "1D" napísané jasne a zreteľne, ako to len bolo možné a takmer elegantne. Nemôžem klamať, prešlo mnou mrazenie, ako som uvidela roztrhnutú látku na bunde. Zaujímalo by ma, akých vecí bola táto bunda svedkom ...

"To je skrátené pre One Direction," Francinin hlas zaznel jemne za mnou. "Meno ich gangu."
Ťažko som prehltla a hodila ťažkú ​​bundu cez rameno.

"Toto je šialené. Ja ... Ja proste musím ísť. Porozprávame sa neskôr, Fran."
Francine vyzerala, ako keby som si práve podpísala rozsudok smrti. Neviem, hádam, že som bola jednoducho unavená od počúvania, ako "zlí" títo muži sú. Možno to znie bláznivo, ale ja som videla iba jedného z nich. A nesnažil sa ma zabiť. Takže možno som bola iba skeptická - ten typ osoby, ktorá musí niečo vidieť, aby tomu uverila.

Vieš, keď si vo zmätenej situácií a jedna osoba panikári, každý panikári tiež? To je presne to, ako som sa cítila. Panika bola nákazlivá.
Vyšla som prednými dverami. Zacítila som chladný novembrový vietor, ktorý ma udrel do tváre. Medzitým, ako som rýchlo odchádzala preč, cítila som Francinine oči na mojom chrbte. Robila som najdlhšie kroky, aké som len mohla ... Dávala som si pozor, aby som sa stále pozerala na zem a vyzerala možno čo najviac nenápadne.