TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

7. časť

"Takže, si panna?"

Takmer som vypľula späť mojej pitie z Harryho náhlej a podľa môjho názoru, drzej otázky. Okamžite som odvrátila pohľad na stôl pred sebou, trochu ohromená, že má také hrubé otázky. A ten spôsob, akým to povedal, bol tak nedbanlivý, ako keby sa ma pýtal na moju obľúbenú farbu.

Na moment som sa zastavila a snažila sa prehltnúť vodu. Avšak som cítila jeho prenikavý pohľad. Vedel, že sa to snažím naťahovať. Nič mu neuniklo.

"Claire," povedal a na tvári sa mu začal objavovať známy úškľabok, "odpovedz mi na otázku."

"To nie je tvoja vec," povedala som rýchlo, moje oči bežali okolo malého bistra. Nevedomky som si pritiahla bundu bližšie k telu. Cítila som sa tak divne ... nič som pod ňou nemala.

"Oh, to je moja vec," odpovedal, ale už nevyzeral pobavene.

"Prečo jednoducho nemôžeme mať normálnu konverzáciu?" snažila som sa zmeniť tému.

Harry sa naklonil bližšie ku mne, tak blízko, že som mohla cítiť jeho kolínsku. Stuhla som na sedačke, omylom som sa s ním stretla očami.

"Si panna alebo nie?" Harry vydýchol otázku, jeho dych ovial moju tvár. Prekvapivo, jeho dych nesmrdel. Bez slova som sa nadýchla, moje oči boli neschopné uhnúť od tých jeho.

"Claire," prisunul sa ešte bližšie, jeho lakte na stole. Cítila som, jeho kolená otierať sa o tie moje pod stolom. "Je to jednoduchá otázka. Nepýtam sa ťa na niečo osobné."

Pýtať sa ma, či som, alebo nie som panna, nie je osobné?

"Dobre, pre mňa," zašepkala som, "to je veľmi osobné." Oprela som sa o operadlo sedačky a presviedčala samu seba, že môj chrbát ma bolí, aj keď realita bola taká, že som sa len snažila držať ďalej od Harryho.

"Prečo proste nemôžeš odpovedať na otázku?" Harry sa opäť hlúpo uculoval, jeho oči sa zlomyseľne zaleskli.

"Nie si panna? Čo sa predo mnou snažíš schovať?" Naklonil sa cez stôl, jeho ruka sa po mne natiahla. Plne som sa natlačila do operadla, oči sa mi rozšírili, akonáhle jeho ruka dopadla na stôl priamo predo mnou. Jeho úškrn sa ešte rozšíril, keď videl môj výraz.

"Predo mnou nemôžeš nič skryť. Vidím skrz teba."

"Ja tiež vidím skrz teba," ticho som mu oplatila rovnakou menou.

"Oh, naozaj?" naklonil hlavu na stranu, jeho smaragdové oči nepustili tie moje. "Čo vidíš?"

"Násilníka."

Jeho oči sa rozšírili - len nepatrne. Celá jeho sebaistá maska ​​mu prekĺzla medzi prstami. A ja to všetko videla - dalo mi to pocit spokojnosti a ja pristihla samú seba, ako sa na neho uškŕňam. Avšak akonáhle si všimol môjho úškrnu, spamätal sa a namiesto toho vyzeral, že sa zaujíma o to, čo som práve povedala.

"Násilníka," zopakoval pomaly.

"Áno, násilník - niekto, kto používa silu alebo moc na ubližovanie alebo zastrašovanie tých, čo sú slabší," dala som si nohu cez nohu a posadila som sa o niečo vyššie. Cítila som aroganciu v bezradnom výraze, ktorý mal na tvári.

"Slečna Manson, konečne priznávate, že som mocný?" Toto bol čas, kedy sa mu na tvári objavil úškrn, jeho domýšľavosť sa vrátila.

"Namiesto strašenia ľudí, ktorí sú slabší," predniesla som pokojne, "prečo sa nechováš ako čestný muž a nezahráváš sa s ľuďmi, ktorí sa ti silou vyrovnajú? Napríklad, počula som, že robíš ... škaredé veci ženám. Toto sa ti zdá čestné?"