TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

32. časť

"Ahoj, tu Fran a v tejto chvíli nie som schopná prijať Váš hovor. Prosím, zanechajte mi správu a ja sa Vám ozvem čo najskôr," ozval sa Franin uponáhľaný, ale zdvorilý hlas skrz môj mobilný telefón už piatykrát, a ja som sa neobťažovala zanechať správu . Už som jej tam nechala tri. Podráždene som sa pozrela na svoj telefón a frustrovane som zaškrípala zubami, plná obáv.

Prečo nezdvíhala telefón?

Hlasno som si povzdychla a odhodila mobil niekam na Harryho posteľ. Zdráhavo som si prehodila nohy cez okraj a rukou si prešla vlasy. Jediné, na čo som dokázala myslieť, bola Fran - prečo by nezdvíhala mobil?

Veď to muselo vyzváňať a vyzváňať a vyzváňať a vyzváňať...

A vždy to spadlo do hlasovej schránky. Ale ani stopa po Fran.

Toto nemohla byť náhoda; pokúšala som sa jej volať niekoľko dní. Mala som o ňu úplný strach a toto mi rozhodne nepomáha. Niečo mi našepkávalo, že sa niečo deje. Fran by ma len tak neignorovala, že nie?

Bola na mňa naštvaná...?

"Televízia je nastavená," oznámil jeden z Harryho mužov za dverami monotónnym hlasom. Neochotne som odložila mobil na stolček a zamierila nadol. Nastavili mi televíziu v obývacej izbe, po ľavej strane krbu a ja som skutočne rada, že to funguje.

"Ďakujem," povedala som tomu mužovi, ktorý vyzeral trochu zarazene nad mojou vďačnosťou. Rozpačito tam stál, zatiaľ čo Harry vošiel dnu a uprel naňho svoje zelené oči.

"Vypadni." prikázal mu jednoducho Harry a ten muž sa ponáhľal preč z miestnosti.

Posadila som sa na pohovku, sledujúc akýsi akčný film, ktorý išiel na obrazovke. Ale z miesta, kde som sedela, bol zvláštny uhol pohľadu. Harry písal nejakú správu na telefóne, keď som vstala a začala tlačiť do pohovky. Zaťala som zuby námahou; ten gauč bol ťažký.

"Claire," povedal Harry pomaly. "Čo to robíš?"

"Sťahujem gauč."

"Prečo?"

"Bude sa mi lepšie pozerať na televíziu." Úspešne som odtlačila pohovku do iného uhla, kde nebude zlý výhľad na TV. Spokojná a ľahko zadýchaná som sa posadila a siahla po diaľkovom ovládači.

"Budem musieť ísť a postarať sa o nejaký biznis." povedal mi Harry a strčil si mobil do vrecka džínsov. Mal na sebe svoju koženú bundu a svetlejšie nohavice, ktoré mu tesne priliehali na jeho dlhé nohy, a uvidela som retiazku visiacu mu na krku. Zdá sa, ju nosí stále.

"Okay." odpovedala som, prepínajúc televízne programy.

Harry na mňa prižmúril oči. "Toto je tvoj povel, kedy mi máš prísť dať bozk."

Snažila som sa skryť úsmev. "Čo keď ťa nechcem pobozkať?"

Zakričala som, keď sa zrazu zohol a zdvihol ma, ruky mal okolo môjho pása. "Harry - daj ma dole! Postav ma na zem!" Nemohla som si pomôcť, ale začala som sa chichotať, keď ma zdvihol a ja som bola nútená si svoje nohy obmotať okolo neho, rukami som sa ho chytila ​​okolo krku.

Jeho tvár bola ľahko naštvaná, kým nepočul moje pochechtávanie; keď to začul, na jeho perách sa objavil malý úsmev.

"Robila si si zo mňa žarty, je to tak?" spýtal sa, keď mu to začalo dochádzať.

"Ehm," odpovedala som so samoľúbym úsmevom, prezerajúc si Harryho tvár. Vidieť Harryho tvár zblízka je niečo úplne iné ako ho vidieť z diaľky. Z tejto krátkej vzdialenosti som mohla vidieť nedokonalosti na jeho tvári miešajúce sa spolu so všetkou tou dokonalosťou, ktorá sa zdá, že pridáva na kvalitách Harryho Stylesa.