TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

30. časť

"Vďaka, Eleanor." láskavo som poďakovala brunetke, pozerajúc na svoj odraz v zrkadle s novo nájdeným úsmevom. "Vyzerá to skutočne dobre, odviedla si úžasnú prácu."

"Takto sa mi tvoje vlasy páčia." povedala mi a natiahla sa, aby mi rukou prešla moje skrátené vlasy. "Robí ťa to takto oveľa mladšou, vieš? Živšou"

Zamyslene som si rukou prehrabla svoje skrátené vlasy, ohromená novým pocitom. Bola som zvyknutá mať vlasy rozprestreté okolo ramien - teraz zvoľna dosahovali mojej brady, končeky sa ľahko stáčali. Moja hlava bola omnoho odľahčená, a ako Eleanor povedala, naozaj som sa cítila o pár rokov mladšie. Vždy som mala celkom dlhé vlasy, už od doby, čo som bola dieťaťom. Moja matka bola pevne presvedčená, že mať dlhé vlasy, o ktoré "musím starať" je pravdepodobne nejaká lekcia zodpovednosti. Jej sa zdalo byť všetko akýmsi druhom celoživotnej lekcie.

Trochu som sa zasmiala. "Len neviem, ako si stiahnem vlasy dozadu."

"Ukážem ti to." Samozrejme, že na to mala odpoveď. Dozvedela som sa, že Eleanor pozná všetko, čo sa týka týchto vecí, pretože má predchádzajúce skúsenosti s modelingom. Okamžite mi začala česať vlasy, ťahajúc ich dozadu. Pozastavila sa, držiac moje vlasy pohromade a natiahla sa po červenej spone. Tou mi voľne zviazala vlasy a niekoľko krátkych pramienkov uvoľnila, ale mne sa to páčilo. Nebolo to dokonale úhľadné, ale som ja to milovala. Tento účes bol kompletne odlišný od toho, na ktorý som bola zvyknutá - Francúzsky vrkoč, ktorý nedovoľoval mojim vlasom trčať do strán.

Rovnako ako môj život, bolo to štruktúrované - pevne dané. Existovala len jedna cesta.

Ale tento účes mohol ísť akokoľvek.

Zistila som, že žiarim, ako som sa natiahla po spone, ktorú mi dala Eleanor do vlasov, a povolila ju. Natočila som hlavu tak, aby som sa mohla pozrieť na kratučké vlásky, vykúkajúc zo spodu mojich vlasov. Kto by vedel, že mať kratšie vlasy je taká ... zábava?

"Teraz chcem skrátiť aj svoje vlasy." Eleanor vtipkovala a prehrabla si rukami svoje vlastné dlhé vlasy.

"Tvoje vlasy vyzerajú nádherne," povedala som jej a donútilo ma to zastaviť, môj úsmev sa vytratil. Pripomenulo mi to dobu, kedy som išla na film spoločne s Fran a dvoma ďalšími dievčatami.

Naozaj som si ich nemohla vybaviť, pretože to bolo, keď sme sa ja a Fran stali skutočne dobrými kamarátkami.

Pri myšlienke na ňu som si povzdychla. Stále mi neopovedala na moju správu. Poslala som jej niekoľko správ, pýtajúc sa ako sa má, ale ani na jednu neodpísala.

Keď o tom hovoríme...

"Ako sa má Kim?" opýtala som sa ticho, moje oči sa znovu stretli s jej. Neprítomne som sa dotkla copu vzadu na mojej hlave.

"Je preč." zamrmlala Eleanor.

Prudko som sa otočila, moje obočie sa stiahlo. "Čo myslíš tým, že je preč?"

"Niall ju nechal ísť."

Prešla mnou úľava. Keď povedala, že je preč, myslela som, že tým myslí, že je Kim mŕtva.

Ale... Niall ju nechal ísť?

"Vážne?" vydýchla som, pomerne zarazená.

"Chalani si zvyčajne  "nenechávajú" dievčatá," povedala mi Eleanor, prstami si prešla cez jej saténové šaty. "Zvyčajne si nájdu babu na noc - najdlhšie na týždeň, a nechajú ich ísť."

"Nás nenechali ísť."

Eleanor si ticho odkašľala, siahla dozadu za seba a upevnila si vlasy do vysokého, voľného drdolu. Tmavé pramienky vlasov šteklilil jej jemné, nežné rysy a očami sa na mňa nepozrela. "Louis by ma nikdy nenechal ísť."