TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

14. časť

Okamžite som začala hľadať akúkoľvek výhovorku. Mala som pocit, že keď prišlo na sex, tak Harry nebol "jemný" typ - a ja by som preferovala niekoho, kto by bol veľmi jemný pri strate môjho panenstva. Kto chce prežiť svoje poprvé s niekým tak hrubým? Niektoré dievčatá to možno majú rady a to by dokonca mohlo byť považované za znásilnenie, ale ja som taká nebola. Vôbec. Také veci, ako chodenie s chalanom mi nikdy nepripadalo zaujímavé, však som bola dievča, ktorá snívala o tom, že jej po prvýkrát prežije s elegantne vyzerajúcim mužom. S niekým, komu na mne záleží.

Harry sa o mňa nestará.

To je jedna vec, ktorú som vedela.

Ale ... záležalo Harrymu vôbec na niekom?

Moje oči neúmyselne padli na vrece s mŕtvolou, okolo ktorej sa tvorila kaluž hustej krvi a akonáhle sa Harry natiahol a chcel sa ma dotknúť, vyhŕkla som, "Telo."

Harry sa na okamih zatváril zmätene. A potom mu to došlo. Keď pozrel na vrece, vyzeral trochu podráždene a zamrmlal, "Na to som zabudol."

Ako môže zabudnúť na mŕtve telo ležiace priamo v jeho kuchyni?

Vzdychol si a povedal, "Choď hore. Budem tam za chvíľu."

Moja tvár zbledla. "Chystáš sa ma znásilniť?"

Vyzeralo to, že mu to príde smiešne, ako keby som mu práve povedala vtip. Úprimne povedané, Louis sa predtým mojim vtipom v aute smial. Mal dobrý zmysel pre humor. Harryho humor bol trošku viac ...

Zvrátený.

"Keď je to dobrovoľne, nie je to znásilnenie."

"To je klišé, to čo hovoríš." odpľula som horko.

Nad tónom môjho hlasu celé Harryho telo stuhlo. Keď jeho úsmev zmizol, celá som sa trochu vyzdvihla. "Claire. Takto so mnou nehovor." Jeho oči na mňa tvrdo civeli a moje hrdlo sa stiahlo už len z toho jeho pohľadu.

Na chvíľu som tam len tak stála,  bez slov. Ale keď Harry vyzeral spokojný s mojím mlčaním, vzrástol vo mne vzdor a ja povedala, "Rešpekt ide oboma smermi, vieš."

Ustrnul a ja pokračovala. "Nemôžeš odo mňa očakávať, že ťa budem rešpektovať, keď si neurobil nič, čo by si tým dosiahol."

"Máš pravdu." odpovedal a uprel na mňa pohľad. Snažila som si stáť za tým, čo som povedala. Jeho telo sa doslova týčilo nad tým mojim. Spomenula som si, že pred pár minútami práve bez výčitiek zabil človeka - hoci sa ma ten muž snažil zabiť. Urobil mojím smerom krok a ja som sa prinútila necúvnuť. Zakaždým, keď to urobil, cúvala som. Nie. Musela som mu ukázať. Ukázať mu čo? To ešte neviem. 

"Však vieš, mohol by som ťa vziať dole do nejakej smradľavej pivnice a znásilniť ťa do bezvedomia." Jeho hlas bol takmer upokojujúci, ale zároveň tam bol nejaký druh vyhrážky, čo mi spôsobilo husiu kožu. "Mohol by som spôsobiť, že by si si priala, aby si nikdy nebola žena. Mohol by som ťa nechať hladovať. Mohol by som ťa zmlátiť. Mohol by som ťa donútiť brať drogy. Sakra, veď ja by som ťa mohol skutočne zničiť; mohol by som ti otočiť svet hore nohami." Mysľou mi začali preblikávať predstavy a ja som naozaj začínala ľutovať, že som sa proti nemu postavila. On sa dokonca sklonil, jeho pery priamo u môjho ucha a zašepkal, "Celkovo vzaté, mala by si mi ďakovať."

Inými slovami: Chcem, aby si sa ma bála.

Otupene som zamrmlala, "Si bezcitný bastard."

Čakala som, že sa mu na tvári vytvoria úškľabok a povie niečo posmešného. Namiesto toho sa odtiahol, pozrel sa mi priamo do očí a vecne vyhlásil, "Hovorí sa tomu prispôsobenie."