TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

19. časť

"Bojíš sa ma?"

"Nie ..."

"Prečo nie? Znásilnil som ženy, udelil som ľuďom rozsudok smrti, vštiepil som strach do mnohých ľudí. Ako je možné, že zo mňa nemáš strach?"

Je krásny. Absolútne krásny. To bolo všetko, ako som ho mohla popísať. Oblasť okolo nás bola étericky jasne biela vytvorená z ničoho. Boli sme to len my dvaja - Harry a ja.

Mal na sebe jeho označkovanú bundu cez voľné džínsy a ruky mal zastrčené do vreciek - jeho typický postoj. Jeho vlasy kučeravé ako vždy, na boku vykukovali menej kučeravé pramienky, ktoré rámovali jeho črty.

A on bol krásny. Neviem, čo to bolo. Vyzeralo to, že jeho prítomnosť má okolo seba nejaký druh aury.

"Nebojím sa ťa," ubezpečila som ho. Ako som sa ho mohla báť na mieste ako toto? Moje srdce sa cítilo plné radosťou. Mohla som ho perfektne vidieť; nebola tu žiadna temnota.

Nebolo tu nič, čoho by som sa mohla báť.

Nič.

"Mohol by som ťa zabiť," povedal Harry pomaly, ako keby hovoril k bábätku. Jeho oči sa nikdy neodtrhli od tých mojich. Sledoval každý môj výraz v tvári, ktorý som urobila. "Mohol by som ťa znásilniť. Už tak mám nad tebou veľa kontroly. Mohol by som doslova kontrolovať každú vec na tebe. Mohol by som to urobiť tak, že by si prestala na niekoľko dní jesť. Mohol by som ťa zavrieť do klietky. Sakra, mohol by som ťa donútiť potešiť ma, ako by som sám uznal za vhodné. " Odmlčal sa, jeho obočie sa stiahlo, keď skutočne videl, že v mojom tvári nie je prítomný strach. "Ako sa toho môžeš nebáť?"

"Viem, že nič z toho neurobíš," povedala som sebavedome.

"Ako to môžeš vedieť?"

"Už by si to urobil."

"Donútil som ženy plakať."

"Ja viem."

"Videl som ženy prosiace o milosť. Milosť, ktorú nikdy nedostali. Videl som muža prosiť - muža, ktorý mali rodinu. Ich oddané manželky sa cez noc stali opustenými vdovami a ich deti stratili svojho otca."

Tá myšlienka ma rozrušila, ale odpovedala som: "Ja viem."

Potom Harry povedal, jemnejším tónom, "Vzal som nevinnosť mnohým ľuďom, Claire. Poškvrnil som ich, zmenil ich životy - navždy."

Strach postupne presakoval do môjho srdca. Ale pripomenula som si stáť si za svojím, pozrela som sa Harrymu priamo do očí a povedala: "To je to jediné, čo si kedy poznal. Ale ..." Zastavila som sa.

"Ale čo?" spýtal sa Harry a urobil krok mojím smerom. Vyzeral, že sa zdráhal prísť bližšie ku mne. Opatrne ma sledoval, ako keby sa v jeho hlave snažil na niečo prísť.

Neochotne som zamrmlala: "Vždy sa môžeš zmeniť, Harry."

Harry na mňa pozeral po niekoľko dlhých sekúnd.

Potom zopakoval: "Zmeniť?"

Slabo som prikývla. "Zmeniť."

"Myslíš, že sa môžem zmeniť?"

"Ja viem, že môžeš."

Jeho oči sa nebezpečne zúžili a zrazu sa jasno okolo mňa náhle ztemnilo. Čoskoro som bola obklopená vírom tieňov a Harry bola jediná spektrálna figúra predo mnou. Ovládol ma strach a ja som sa okolo seba horúčkovito obzerala, snažiac sa udržať pohľad na Harrym. Moja koža sa vlnila pod nedostatkom svetla. Tma prevzala všetko.