TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

37. časť KONIEC

//PREČÍTAJTE SI OZNAM NA KONCI//

„Nikdy predtým som neletela v súkromnom lietadle."

"Je to vlastne celkom pekné."

„Áno ... máme vzadu televízor a posteľ. Cítim sa ako nejaká celebrita."

"Zaujímalo by ma, či tu máme nejaké občerstvenie - nejedla som od rána."

Cítila som, ako chodia okolo mňa. Celé moje telo sa cítilo oddelené, keď som tam sedela na rovnom sedadle, moje oči hľadeli z okna, vidiac bezútešnú sivú oblohu a malé letisko stojace pod ňou.

Bol koniec.

„Claire? Chcela by si arašidy?" Cítila som Fran predo mnou, jej modré oči sa pozerali na moju tvár.

„Čo je s ňou? Odkedy sme opustili stanicu, je tak... tichá."

Fran si ťažko povzdychla predo mnou a odišla preč, aby niečo získala. "Naozaj neviem."

„Možno sa bojí? Zjasnená na celý život? Koniec koncov, musela tráviť veľa času s Harrym Stylesom. Musela som stráviť len týždeň s Vladimírom a myslela som si, že sa chystám kurva stratiť myseľ. Verili by ste tomu, že mal naplánovaný celý rozvrh toho, čo som musela urobiť? Doslovne mi vymenoval zoznam, keď som mala pracovať alebo jesť. Bolo to smiešne. Ten chlap bol posadnutý úplnou kontrolou. "

Fran chvíľu mlčala. „Len tomu nerozumiem. Mala by byť šťastná. Je to konečne koniec. Tak prečo vyzerá tak smutne?"

„Možno si to za nejaký čas uvedomí - možno je v šoku." Navrhla Perrie.

"Som rada, že konečne môžeme začať v novom meste, viete?"

Franin hlas bol späť normálny a veselý; bolo to pravdepodobne falošné a nútené. „Samozrejme, aby sme udržali krok s nájomným, musíme si nájsť prácu - všetky. Policajná šéfka nám dala peniaze, ale peniaze netrvajú večne."

„Nemôžem uveriť, že nám dala toľko peňazí."

„Povedala, že to bolo hlavne pre Claire." Fran trochu znížila hlas, ale ja som ju počula nahlas a zreteľne. „Dala nám peniaze navyše, pretože im pomohla nájsť Harryho. Bez nej by nájdenie toho parchanta trvalo oveľa dlhšie."

"Do prdele - lietadlo sa hýbe."

V celom lietadle rozprával automatický hlas, ktorý nás informoval, že let sa má uskutočniť. Takže Perrie a Fran sa vrátili na svoje miesta vedľa mňa, prackali sa v pásoch a potichu počúvali monotónny hlas. Ale moje oči naďalej hľadeli z okna.

Spomenula som si na čas, keď som prvýkrát pristála v Londýne.

Bola som nadšená.

Bola som tak nadšená z toho, čo malo prísť. Netušila som, čo mám v Londýne očakávať, ale hneď po čase som plánovala ísť do Paríža. Ale nikdy som to neurobila, pretože keď som kráčala dolu týmito ulicami, cítila som sa neuveriteľne dobre. Akoby som tam z nejakého dôvodu patrila.

„Nie," povedala som pod mojím dychom, moje oči sa zakalili slzami, keď som videla lietadlo, ktoré sa začalo pohybovať po dráhe. "Nie... toto sa nemôže stať, nedeje sa to... nedeje..."

„Claire, je to v poriadku." Fran ma upokojila, jej ruka sa dotýkala môjho lakťa. „Harry ti už nemôže ublížiť. Si voľná."

"A nebojte sa." Perrie sa ozvala. „Ten parchant bude mať to, čo si zaslúži. Počula som, že má len týždeň predtým, ako prijmú konečné rozhodnutie o jeho odsúdení na trest smrti, hoci som presvedčená, že sa mu nemôže vyhnúť.