TWISTED //h.s. [SK TRANSLATE]

15. časť

Na moment bola ticho. "To je všetko?"

"Áno."

"Neznásilnil ťa?"

"Nie."

"Si si istá? Claire, mne môžeš povedať, či ťa znásilnil."

"Nie. Neznásilnil ma. Prisahám."

Cítila som jej zmätok. "Ale ja tomu nerozumiem! Čo ti do čerta urobil?"

Spomienka, ako do mňa strkal prsty, mi prebleskla mysľou, ale z nejakého dôvodu som to Fran nepovedala. Namiesto toho som predniesla "Všetko, čo mi urobil, bolo to, že ma udrel." Z nejakého dôvodu som jej nepovedala ani o tom, že som bola držaná ako rukojemník v klube. Alebo o tom chlapovi, čo sa sem vlámal a takmer ma zabil. Trvalo by mi niekoľko minút, než by som jej toto všetko povedala a teraz už predo mnou stál Harry a počúval každé slovo, ktoré som Fran povedala.

"Hej, už musím ísť." povedala som Fran a cítila sa trochu previnilo. Celý deň si o mňa robila starosti. "Ale som v pohode. Zavolám ti neskôr, okay?"

"Claire, si -"

Zavesila som a položila si mobil do lona.

"Ukáž mi tvoj mobil." povedal Harry.

"Prečo?"

"Aby som mohol zavolať Louisovi. Nechal som svoj telefón hore."

Nakrčila som obočie. "Prečo?"

Harry zaťal zuby. "Aby som mu mohol povedať, nech nám Eleanor nakúpi nejaké potraviny.

Vstala som z gauča. "Prečo jednoducho nejdeme my?"

Harryho tvár na moment vyzerala zmätene. "Čo?"

"Urobila by som to sama, ale ty by si ma pravdepodobne nenechal ísť." povedala som mu, prechádzajúc okolo neho a hľadala kúsok papiera. Keď som žiadny nenašla, išla som späť a zdvihla svoj telefón, otvorila poznámky a zapisovala zoznam potravín.

"Nebudem nakupovať potraviny." povedal Harry a zahodil tú predstavu preč, ako by to bolo smiešne.

"Nezabilo by ťa, keby si si kúpil svoje vlastné potraviny." strelila som späť a zapísala ďalšie potraviny, ktoré mu chýbali, ako múka a maslo. Namáhala som mozog a dávala dohromady veci, ktoré boli potrebné napríklad na také cookies. Cookies sú nutnosťou.

Harry si sadol vedľa mňa a sledoval, čo píšem na zoznam, ktorý už bol dosť dlhý. Keď som skončila, musela som obrazovku posunúť dole, aby som videla všetko.

"Je toho veľa." poznamenal stroho.

Pozrela som sa na neho. "Môžeš si to dovoliť?"

Harry na mňa hodil umlčujíci pohľad. "Samozrejme, že si to môžem dovoliť."

"Dobre." vstala som a zamierila k dverám. "Tak ideme."

"Počkaj." Harry ma chytil za zápästie. "Musíme do garáže."

Nasledovala som tesne za ním, ako ma viedol doprava, do úzkej chodby. Tá viedla do jeho garáže, a keď rozsvietil svetlá, videla som, že garáž je rovnako prázdna ako dom. Po celej podlahe bol prach a na strope som zbadala nejaké pavučiny. Bolo tu osamelé auto, ktoré na nás čakalo, a Harry mi povedal, nech na neho počkám, ako sa ponáhľal späť nájsť kľúče.

Vlastne mu trvalo niekoľko minút, než ich našiel. Odomkol dvere a ja som nastúpila a čakala, kým tiež nastúpi. Auto voňalo novotou, ale mala som pocit, že nebolo používané často. Sedadlá vyzerali nedotknuto. Všetko bolo tak dokonale čisté.