Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
OSWIN DALENAU
Oswin netušila komu patrí stan, do ktorého sa schovala. Nezniesla cudzie pohľady, nechcela aby ju takto videli. Alexander sa jej snažil všemocne pomôcť, lenže ani o to nestála. Neustále si opakovala dookola to, čo jej povedala Losiela. Zabila ho, to ona ho zabila a povedala, že by to urobila opäť. Chránila pri tom Jareda pred ich šialeným bratom. Všetko toto bol zlý sen.
Alexander sa okolo nej prechádzal a len svojou krásou osvetľoval temný stan. Niekoľkokrát sa pri nej pozastavil, povedal jej utešujúce slová, ktoré však ani tak nezabrali. Inokedy vnímala aj prítomnosť Tobiasa, ktorého vyslal Tristan, aby zistil, či sú v poriadku. Bola? Bola v poriadku? Vypočula si všetky tie pravdivé urážky od Losiely a nevedela na ne zareagovať. Slabá! Nepotrebná! Tá, ktorá bola zbabelá. To ona sa predsa ako prvá vzdala Melissy a dovolila si pohnúť sa ďalej. Losiela mala v tomto pravdu. Schovala sa do toho hlúpeho kráľovstva, zatiaľ čo ostatní trpeli.
Nedokázala sa ani poriadne sústrediť na Alexandra. Kedy to vzdá? Musí si predsa uvedomovať, že nešťastie priam priťahujú. Oswin chcela plakať. Myslela na Ewordia. Predstavovala si ho mŕtveho s prázdnym pohľadom. Rovnako túžila po tom, aby v tej osudnej chvíli, kedy ju Losiela vyzvala aby toto trápenie ukončila, mala dostatok odvahy na to sa aspoň staršej sestre pokúsiť ublížiť. Lenže, keď hľadela do jej zelených očí a počúvala všetky tie urážky, keď Losiela nad ňou krútila hlavou, videla odraz vlastnej duše v jej očiach. Boli rovnaké. Mohla sestru neznášať za to, že Sarlan nemučil aj ju. Doteraz jej mohla závidieť, že je zdravá, lenže už viac nie. Losiela bola rovnako zničená ako ona. Netušila čo prežíva vo svojom vnútri, koľko toho musí schovávať hlboko vo svojom srdci, aby sa nútila pokračovať pre nich. Iskra, ktorú v nej badala voľakedy, keď statočne čelila rodičom, bola preč. V jej očiach už viac nevidela plamienok života. Pochopila, že Losiela sa núti žiť pre nich, pre ňu a Ewordia, aby sa o nich postarala. Ani láska ju nedokázala vytiahnuť z náručia temnoty, ktorá ju obklopovala.
Sestry Dalenau nikdy nebudú šťastné. Avšak to nevadí, pretože sú nútené žiť pre iných. Aspoň, že sa Ewordie dostal z tohto príšerného kolobehu. Losiela mala pravdu, takto je to lepšie. Ewordia už nič nebolí, isto sa stratil v samotnom nebi a možno ho už matka stihla poprosiť aby jej odpustil.
Lenže ona už viac netúžila po bolesti. Hľadela na Rewondala a pýtala sa sama seba, či sa oplatí pre neho trpieť. Nútiť sa pokračovať v tejto fraške. Videla ako otvára ústa. Badala tú energiu, ktorú sa jej snažil dať. Ničila ho. Zničí ho a potom si už nikdy nedokáže odpustiť. Alexander si zaslúžil niečo lepšie, avšak on sám si to neuvedomoval. Preto bola pripravená mu niečo lepšie nanútiť.
Povedala mužovi, ktorý uzdravil jej polámané srdce a držal v kope roztrieštenú myseľ, že sa musí nadýchať čerstvého vzduchu. Išiel s ňou von zo stanu a obaja si sadli na zem. Oswin hľadela na hviezdy a uchopila pevnejšie Alexandra. Snažila sa si zapamätať jeho vôňu a to, ako sa cítila keď ju držal vo svojom mužnom náručí. Myslela na všetky tie dni, ktoré mohli spolu prežiť keby tento svet bol spravodlivejší. Keby on nebol vyhnaný z Dariny len kvôli tomu, že jeho mama milovala féra. Keby ona nebola zničená vlastnými rodičmi, nútená opustiť staršiu sestru a schovať sa pred výčitkami svedomia.
Závidela bratovi, pretože on mal už pokoj. Lenže ona musela pokračovať v boji.
Pobozkala Rewondala na ruku a pevnejšieho ho objala. Zvrtla aj hlavu, aby mu mohla venovať bozk na pery. Losiela sa nevrátila. Oswin si všimla, ako Reilan prešľapuje pred stanom a o niečom sa rozprával s Darlekom a s Loranom. Netušila, či Jared nešiel hľadať Losielu, no bolo jej to jedno. Ak aj nešiel, ona sama si ju zajtra pohľadá, aby jej mohla pomôcť. Rozhodla sa. Už viac nebude slabou, nie keď si to nemôže dovoliť. Pomôže Losiele, už to mala spraviť dávno.
V tú noc si spoločne s Rewondalom našli miesto na spatie. Oswin sa chvela a po tvári jej stekali slzy. Bála sa. Držala ho pevne okolo jeho ramien a zohrievala mu chrbát. Nevidel jej do tváre, nemohol vedieť, že to vzdala. Každý deň, ktorý však bude pri ňom, to bude horšie a horšie. Pre neho.
Zatvorila oči. Prenechala jej velenie. Žiadala si od nej, aby ich dostala z tejto ťažkej situácie. Spomínala si na hviezdy, na ktoré si poslednýkrát dovolila hľadieť svojimi vlastnými očami. Už nič nikdy nebude rovnaké, lenže aspoň to nebude bolieť. Nebola to náhoda. Jej osobnosť sa nerozdelila len tak. Tá druhá mala pravdu, bez nej by vôbec neprežila. Nedostala by sa z mučenia, zomrela by v rukách temnoty v deň, keď sa je po prvý raz dotkla. Prežila len kvôli tej druhej, ktorá neustále bola v jej vnútri a čakala na to, kým si Oswin uvedomí, že toto telo jej už viac nepatrí.
Ewordie nepotreboval druhé ja, lenže ona áno. Dostane ich z tejto situácie. Zachráni aspoň Losielu, keď už nemohla spasiť ani brata a Melissu. Odišla v spánku, stiahla sa a už viac nechcela skrotiť svoje zlé ja.
XXX
Keď sa Oswin prebudila videla svet inými očami. „Si v poriadku?" spýtal sa jej Rewondale, ktorý ju neustále držal v náručí. Užívala si jeho pozornosť, ktovie dokedy. Dotkla sa jeho tváre a usmiala sa na neho. Bola tak šialene šťastná, že jej bolo aj jedno, že ju vonku čaká peklo. Stačilo jej hľadieť, len na jeho nádhernú tvár. Aspoň, že mala dobrý vkus na mužov. Každá ženská by sa chcela prebúdzať pri takomto freoskom vrahovi. Jeho pohľad sa zmenil. Netušila prečo tak veľmi ľahko vie zistiť, kedy na neho hľadí ona. Lenže on to vedel rozoznať a zamračil sa. Možno sa len nedokázala tváriť tak strašne utrápene a preto ju vedel tak ľahko odhaliť.
„Prečo by som nemala byť? Svet je krásne miesto a mňa dnes čaká robota," povedala mu s úsmevom na tvári a potešene. Necítila bolesť, nezáležalo jej na Melisse a na tom, že Ewordie zomrel. Myslela len na dohodu, o ktorú ju požiadala Oswin za to, že ju nechá pokojne žiť.
„Čo to robíš? Myslíš si, že toto je vhodná chvíľka na to, aby si ubližovala Oswin?" osopil sa na ňu a posadil sa. Zadívala sa na jeho pekné telo. Bol dokonalý, hodil sa k nej. Kiež by však nebol tak strašne zažratý do jej druhej časti. Oswin však verila tomu, že keby jej dal kríženec aspoň nepatrnú šancu, tak by ju mal radšej. Obaja boli rovnako šibnutí.
„O čom to hovoríš?" spýtala sa ho nechápavo a postavila sa na nohy. Prstami sa snažila si prečesať blonďavé vlasy a trošku si ich upraviť. Zaklonila hlavu, zopla si ich do kože a snažila sa si vytvoriť dlhý vrkoč, ktorý nosila ako strážkyňa. Už žiaden deprimujúci vzhľad. Chystala sa naplno využívať aspoň moc, ktorú jej darovala samotná Lux. Jej krása mala zaslepovať mužov.
„Vráť ju späť, nemám náladu sa dnes s tebou doťahovať," povedal jej chladným hlasom. Oswin nadvihla obočie a usmiala sa na neho.
„Tak to teda nepôjde. Tá tvoja drahá polovička sa totižto nechce vrátiť. Vzdala to. Pochopila, že je zbytočná," odvetila mu pravdivo. Samozrejme, že jej kríženec neveril. Zaraz stál pri nej a schmatol ju. Snažil sa ju upokojiť mágiou, lenže nemal čo. Oswin s ňou nebojovala, nechcela sa vrátiť. Naklonila hlavu a na tvári sa jej zjavil úškrn.
„Čo to má byť?" spýtal sa Rewondale zdesene a v očiach mu po prvýkrát uvidela strach. Tento muž sa niečoho bál. Potešilo ju to a nahlas sa zasmiala. Och, vyzeral ako roztomilé stratené šteniatko. Už len očakávala, že jej padne ku kolenám a začne žobrať.
„Dohodla som sa s ňou. Pomôžem Losiele a ona ma na oplátku nechá na pokoji. Samozrejme, že som na tú dohodu rýchlo kývla. Je preč," snažila sa mu vysvetliť, lenže on ju nepočúval. Uchopil ju aj druhou rukou a zatriasol ňou, ako keby bola len nejaká hlúpa bábika. O čo mu, dopekla, išlo? Vyzeral naozaj zúfalo.
„Oswin, toto nemôžeš spraviť! Musíš sa okamžite vrátiť!" syčal po nej. Odstrčila ho a zavrčala na neho. Toto nemala naozaj za potrebu. Teatrálne vystúpenia ju vytáčali. Ak ju Rewondale neprijme, zbaví sa ho.
„Si hlupák!" osopila sa na neho. „Takto to nefunguje. Nestál si jej za to, aby o teba bojovala. Preto sa tu nestrápňuj." Prešla okolo neho a vyšla zo stanu. Vedela však, že on to nikdy nevzdá. Bude ho musieť presvedčiť o tom, že takto je to lepšie.
