Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
LOSIELA DALENAU
Čas sa nezastavil. Neľútostne naďalej bežal a nedal mi ani jednu sekundu nazvyš, aby som si mohla premyslieť plán, ako mám ďalej pokračovať. Nebola som schopná myslieť, pretože som nevedela, kam mám skôr skočiť. Reilan bol preč – uväznený niekde Sarlanom a keby som ho išla hľadať, mohlo by to trvať celé mesiace a nesplnila by som sľub, ktorý som dala Kralsovi. Ten by sa vykašlal na dohodu s Robertom a férska rasa by bola nútená sa stretnúť v krutom boji s elfami, ktorí by boli silnejší. Všetko by sa posralo.
Nakoniec za vrcholom stola stál Darlek, ktorý sa rozhodol kam kto pôjde. Mňa vyslal hľadať jeho ženu Lucyilu a rovno splniť sľub, ktorý som dala Kralsovi. (Samozrejme po tom, čo rozlámal ten samý stôl, za ktorým sme sa dohadovali, pretože sa dozvedel od jedného mladého féra, že Lucyila išla niekde s Loranom. Darlek vedel viac ako my a povedal, že išla hľadať bez neho jej sestru Trilian. Našťastie, že Rewondale mágiou stôl opravil). V tom období som netušila, ako by som mohla nájsť Lucyilu. Našťastie, že po ceste do domu Vlastislava, som rýchlo prišla na to, že mesačná pani mieri na rovnaké miesto ako ja a stretli sme, pretože som sa ju snažila dobehnúť. Preto som sa tak, ako mi princ nakázal, pridala k nej a Loranovi, ktorí ma s radosťou prijali.
Na opačnú stranu – smerom do Dariny a po stopách Sarlana, mal ísť samozrejme Darlek, chcel ísť sám. S tým však nesúhlasil Nate, ktorý odstúpil od červenovlasej princeznej a pristúpil ku princovi. V tej chvíli si vybral jeho. Nezáležalo mu na tom, aby pomohol Maevela zachrániť férov, chcel ísť po svojho princa a Darlek s tým musel súhlasiť. Dosť ma šokovalo, keď sa k ním pridal aj Jared. „Nie, do Dariny nepôjdeš, pretože ťa zabijú!" vyštekla som na neho. Neovládla som sa. Nemohla som prísť aj o Jareda. Mal zostať tu vo Freose a snažiť sa zachrániť si poddaných. Nie sa trmácať do sveta, ktorý nepoznal a v ktorom by ho bez ľútosti zabili, pretože nik cudzí nemal právo kráčať po zemi, ktorá patrila anjelom.
„Ty nemôžeš ísť, tak pôjdem ja!" hádal sa so mnou. Videla som v jeho očiach starobu, ktorá sa len občas zjavila. Nehľadel na mňa chlapec. Aké som mala šťastie, že som natrafila práve na neho? Prehrabol si blonďavé vlasy a pristúpil ku mne.
„Zbláznil si sa, Jared! Hovoril si, že to nedopustíš, no predsa si stratil príčetnosť. Nepamätáš si na naše pravidlá?" spýtala som sa ho. Bolo mi jedno, že nás sledujú. Nezáležalo na tom. Moje srdce bolo príliš otvorené a zraniteľné.
„Neváhame. Nepredvádzame sa. Ak budeme môcť utiecť bez boja, tak utečieme a nebudeme zbytočne prelievať krv," ozval sa hlas. Nepovedal to Jared, ktorý na mňa hľadel. Zašepkala ich princezná, ktorá bola posledná z nás, ktorá si ich pamätala. Z celej desiatky sme zostali len my traja, aby sme si pamätali na to, na čom sme sa dohodli hneď na začiatku, keď sme sa stretli.
„Bolo to to najhlúpejšie, čo ma napadlo. To posledné, že utečieme z boja. Boli to pravidlá pre vás, obzvlášť pre teba, Losielka. Nechcel som už od začiatku, aby sa ti niečo stalo," priznal sa mi. „V tom lese som ja mal šťastie, nie ty. Doslovne som natrafil na samotného anjela," spomínala som si na to, čo mi hovoril. Nakoniec som ho aj tak pustila. Nemohla som ho držať a ani donútiť, aby išiel so mnou za Vladimírom. Netušila som, čo bolo nebezpečnejšie. Všade na nás číhala smrť.
