PRINC REILAN
Otvoril som ten zvláštny list od muža, ktorého som nikdy predtým nestretol, alebo som si ho vôbec nepamätal. Kralsoval mi nič nehovorilo, asi nebol v Darine príliš známy. Stále tu bol však fakt, že som si z mysle dokázal vytesniť všetky mená odporných upírov. Najskôr som uchopil retiazku, ktorá patril Losiele. Podal som ju Jaredovi.
„Čo píše?" spýtal sa Nate, ktorý stále čakal. Neodpovedal som, len som očami behal po riadkoch a snažil som sa ten list neroztrhať.
„Niečo v tom zmysle, že Losiela dobrovoľne prijala jeho pozvanie na čaj. Vraj nás počká, pokým si po ňu prídeme. Krals nás pozýva do svojho sídla a je pripravený vyjednávať. Žeby sa k nemu nejako dostali tajné informácie? Ako by mohol vedieť, že ho chceme požiadať o pomoc? Nemyslel som si, že upíri sú natoľko múdri, aby si niečo takéto dovtípili," hovoril nahlas Jared, ktorý v rukách stále hojdal Rolewana. Môj syn pokojne spal a popritom ani netušil, že keby nebolo Lucyili, tak by všetkých oslepil. Usmial som sa na neho. Toto všetko stálo za to. Páčilo sa mi na neho pozerať a cítiť jeho prítomnosť. Dlho som si to nemohol užívať. Možno keď vyriešime všetky problémy, tak budem môcť byť dobrým otcom. Takým akým bol Sarlan pokým mama žila.
„Nečítaš medzi riadkami. Tento list neposlal vášmu vládcovi, ale mne. Nechce vyjednávať o spojenectvo proti elfom. Očividne sa rozhodol využiť fakt, že som vstúpil do tohto sveta a chce vyjednávať o Darine," uvažoval som nahlas. Vedel som, že mám pravdu. Bola hlúposť myslieť si, že môj pobyt v tomto svete si nevšimnú starodávni upíri, ktorí možno túžia po pomste. Losiela sa nevrátila. Roztrhám ho. Zničím. Bolo mi tri päť jedno, o čo tomu upírovi išlo. Nezniesol som ani len predstavu na to, že ju drží.
„Tak to v žiadnom prípade!" povedal Darlek chrapľavým nahnevaným hlasom. Pozrel som sa na neho. Blčala v ňom temnota, ktorá sa pridala k Rolewanovej. Triasol sa od hnevu aj za mňa. Vedel som, že má právo takto reagovať. Bol rovnako ako ja prudký a niečo takéto bolo naozaj vylúčené. „Zabijeme ho. Ako sa len opovažuje ti napísať list a ešte k tomu držať v zajatí matku dediča darínskeho trónu?" vrčal. Vyslovoval to, čo som si myslel. Lucyila kývala súhlasne hlavou a Jared sa len mračil. Nate sa zatiaľ uhol, aby mohla do stanu vojsť červenovlasá Maevela, ktorá sa tvárila zmätene. Ubezpečil som sa, že stále nie je porušený štít okolo stanu, ktorý zadržoval zvuk.
„Nemôžete ho zabiť, je našou jedinou šancou v boji proti elfom. Je starý a preto si pamätá staré časy. Potrebujeme ho za spojenca. Nemôžeme si dovoliť chybovať. Tu nejde len o vašu Darinu, ale aj o náš svet, v ktorom vy nežijete," hovoril pokojným hlasom Jared a podal Rolewana Maevele, ktorá k nám pristúpila. Videl som na ňom, že sa mu to tiež nepáči.
„Nevadí ti, že ten parchant uniesol tvoju ženu?" spýtala sa ho Lucyila.
Jared sa na ňu pozrel a usmial sa. „Losielka sa dokáže o seba postarať. Nie je to žiadna krehká žienka, ktorá sa bude vystrašene krčiť v kúte. Verím jej. Sám som ju cvičil," povedal pevným hlasom Jared. Ja sám som naozaj Losielu vnímal ako to obyčajné dievča, ktoré som musel neustále chrániť. Lenže sa zdalo, že Jared také nutkanie vôbec nemá. Veril jej a spoliehal sa, že nič nepokazí. Prečo som nemohol byť tiež taký pokojný? Moje srdce vystrašene bilo a chcel som ísť okamžite za ňou. No on konal s rozvahou. Neutekal bezhlavo dopredu bez toho, aby si všetko naplánoval. Na chvíľku som ho obdivoval. Kiež by som mal niečo z Jareda. Jasné, že očaril Losielu, ktorá mala život rozbitý na maličké kúsky. Jared ho isto opäť dokázal pre ňu vystavať.
YOU ARE READING
Otrávená koruna✔
FantasyDokážu sa tri bytosti navzájom milovať? Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...