Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
LUCYILA MOONARELA
Vnímala po svojom boku mocného temného princa, s ktorými sa dokonale dopĺňali. Spoločne stáli pri sebe a hľadeli na pravdu, ktorú Lucyila vôbec neočakávala. Čo sa v ten deň stalo? Pozerala sa na tvár dvoch neznámych žien, ktoré poznala len z obrazu. Deti sa na matku neponášali, jedine trošku Elisha. Inak sa krásou podobali na Sarlana, od ktorého zdedili aj temnotu vo svojej krvi. A predsa mal temný kráľ aj vkus, keď hľadela na ženu, ktorá ju v ten deň zachránila a postavila sa aj samotným Bohom.
„Prečo nepočujeme, čo ti hovorili?" spýtal sa jej Reilan a pripomenula si, že tam stále s ňou je. Dýchal jej na krk a ona sa zachvela. Sústredila sa, no aj tak nič nepočula.
„Ja neviem, možno som ich nepočula. Bola som len obyčajná duša," uvažovala nahlas, lenže to bola blbosť.
„Elisha ti vložila do hlavy temnotu. Ako to, že ju spravila tak silnou? Myslel som si, že naša sila zomrie s naším telom, že nie je prichytená na duši. Vieš čo toto znamená, Lucyila? Toto mení všetko, v čo sme doteraz o posmrtnom živote vedeli. Jej moc nezmizla, zjavila sa s ňou na povestnej druhej strane. Omnoho silnejšia, ako keď žila," tešil sa Reilan a s úsmevom sa pozeral na sestru, ktorú omylom zabil. Lucyila z časti chápala tomu, čo vidí, keď na ňu hľadí. Istotne úľavu a opadol mu tvrdý kameň zo srdca. Nemusel mať také výčitky svedomia, ktoré ho museli žrať. Elisha bola v poriadku. Ona sama bola dôkazom toho, že žila niekde inde aj so svojou silu. Nezmenila sa, len nekráčala vo svete živých.
„Reilan, nechcem ti brať ilúzie, no tvoju sestru som už stretla. Presnejšie tam dole v Darine, v jej hrobe, uväznenú v tele. Vtedy povedala, že nenájde odpočinok, pokým sa ty a Darlek neudobríte. Netuším, ako posmrtný život funguje, no toto sa mi nezdá!" krútila nad tým hlavou a snažila sa zistiť, či nejde len o nejaký klam. Možno prízrak?
Náhle sa scénka zmenila. Pristúpila k nej mŕtva kráľovná a uchopila jej dušu, pevne ju držala. Lucyila si spomenula na to, ako sa snažila dostať ďalej. Brala tu ženu za bohyňu, ktorá sa nad ňou konečne zmiluje. Bude môcť byť spokojná a odpočívať v mieri.
„Nájdi Trilian! Ty predsa vieš, kde tvoja sestra je. Spojte sa všetky tri a priveďte do Dariny právoplatných obyvateľov. Iba tak nastane opäť svetlo!" hovorila jej - skôr naliehala. Aj ako duša cítila jej teplý dotyk. Nerozumela jej slovám. Lucyila sa predsa už viac nemohla vrátiť do Dariny, avšak žena bola presvedčená o tom, že sa bude môcť.
„Ja nemôžem. Nerozumiem ti," zašepkala jej mŕtva duša jediné slová, ktoré vládala povedať.
„Nemôžeš, to je pravda. Tvoja duša je pošpinená – strážkyňa mesiaca. Musíš zabudnúť, musíš ísť ďalej. Elisha, sprav to. Musíme ju poslať skôr, ako ju zastavia. Cítim, že sa blížia!" a mŕtva kráľovná pokynula dcére, aby sa priblížila. Tá ju na slovo poslúchla.
