Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
MELISSA DALENAU
Chcela ho udrieť. Melissu prekvapilo jediné, nemala šialené nutkanie na to, aby vyrvala z Kralsa všetky vnútornosti. Došlo jej, že možno ako upír bol nositeľ prázdnoty – stelesnenie niečo nečistého a skazeného, avšak nebol zlý. Upír, ktorý nebol zlý? Lovila tých, ktorí napáchali v prírode s mágiou trvalé následky, ktoré boli bolestivé. Vytvárali umelý chlad, niekedy naopak peklo a zbavovali sa častí duše.
Obratne sa vyhol jej útoku. Schmatol jej ruky. Keď nabrala dostatok sily, aby ho odstrčila, už viac nestál za ňou, ale na opačnej strane tej dlhej komnaty. Naozaj tá izba bola určená pre kráľa, pretože bola priestranná a rovnako tmavá ako ona. Vnímala silu, ktorá sa z nej drala. Z hrdla jej vyšlo zavrčanie, Krals sa stal určitým terčom. Očividne mu to však bolo jedno. Pobavene sedel za stolom a žmurkol na ňu.
Len na chvíľku mrkla a už stál na stole. Patril k jedným z prvých upírov. Bol neskutočne rýchly a silný.
Vyštartovala po ňom. Zmenila sa na oblak čierneho dymu a zjavila sa pri ňom. Lenže on zoskočil zo stola rovno na ňu. Padli spoločne na zem a Melissa si udrela hlavu. „Čo si zač?!" spýtal sa jej, keď bol nad ňou. Držal jej ruky nad hlavou, nemusel vynaložiť ani príliš veľa sily. Vzpierala sa mu v náručí a najradšej by ho uhryzla do krku, lenže nemohla. Dovolil jej len na chvíľku nadvihnúť hlavu. Nosom jej prešiel po jej sánke. Pokúsila sa ho uhryznúť, zaraz bol inde. „Tvoja vôňa, šaliem z toho," povedal a premiestnil sa na jej krk.
Melissa tušila, že sa ju chystá uhryznúť.
Nabrala silu a zhodila ho zo seba. Tentokrát sa ona posadila na neho a držala ho. „Som ničiteľka. Nemám meno. Som smrť," odpovedala mu chrapľavým hlasom. To ako na ňu hľadel. Bola zvyknutá na to, že jej obete kričia od strachu, keď ju vidia. Keď si uvedomia, že sú voči nej bezmocní. Prázdnota na ňu nefungovala. Falošná mágia, ktorú ukradli, jej nič neurobila.
„Páči sa ti pohľad zvrchu? Vzrušuje ťa, keď ma máš pod sebou?" vysmieval sa, keď zbadal jej záujem. Zabije ho za to! Roztrhá na maličké kúsky a užije si to. Nemal právo sa jej dotknúť! Na boku stále mohla cítiť jeho chladné prsty, ktorými ju skúmal. Žiaden muž sa jej nedotkol – okrem neho.
Povolila zovretie a Krals jej znova chytil ruky. Vyšvihol sa do sedu. Sedela mu na vystretých nohách. Položila sa na kolená, aby bola stále vyššia ako on. „Zober si čo chceš. Dám ti to. Chceš moju krv? Máš ju mať," hovoril jej. Krals ju pustil ľavou rukou a uhryzol sa do zápästia. Začala mu prúdom tiecť krv, preťal si tepnu. Lenže na tom nezáležalo, pretože sa rýchlo liečil.
Hypnotizovala ju krv, ktorú jej dobrovoľne ponúkal. Pustila jeho telo a uchopila mu len ruku. Priložila si pery na krv, ktorá mu po ruke stekala. Vzdychol, keď začala sať. Jeho krv chutila tak neskutočne lahodne. Miliónkrát lepšie, ako tých hlupákov, ktorých bola nútená zničiť. Bol čistý, silný a nepoškodený. Užíval si to a ona nemohla prestať. Stále mu sedela na nohách a chvela sa. Nezabila ho, pretože jej dával to, čo chcela. Ako to mohol vedieť? Prečo sa jej odvážil čeliť, aj keď netušil čím je? Krals nad ňou vyhral, uchlácholil ju. Mal na ňu páku. Bola prvou takouto bytosťou, ktorú stretol? „Chceš viac? Tak mi daj svoju ruku," vyzval ju. Automaticky ho poslúchla. Ani na chvíľku neuvažovala nad tým, že by to nemala robiť.
