Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
OSWIN DALENAU
Bývalá luxanská strážkyňa cítila, že je niečo špatne. Asi to nespôsobil fakt, že začalo liať a dážď nechcel ustáť. Ostatní boli z toho potešení, pretože sa domnievali, že to zbrzdí elfov a oni získajú čas na to, aby sa rozhodli, kde rozostavajú vojská.
Oswin sa nachádzala s ostatnými v totálne preplnenom freoskom sídle, do ktorého sa načas nasťahovali aj upíri. Už aj tak mal Freos veľa členov a ešte keď sa k nim pridali upíri, tak museli poniektorí spávať na zemi. Podzemie bolo preplnené mohutnými opitými mužmi, preto sa mu radšej vždy vyhýbala. Snažila sa pomáhať ako najlepšie vedela. Možno to sa zmenilo? Prečo sa chopila noža a šúpala zemiaky pre chlapov, ktorí ju aj tak nezaujímali? A čo tie falošné úsmevy, ktoré sa snažila vyčarovať si na tvári, keď stretávala ženské služobníčky? Tiež mala silné nutkanie sa vyhýbať Rewondalovi.
Pokúsila sa zabiť Melissu. Neľutovala to, nič necítila. To ju z časti desilo. Prečo z nej zmizol ten iracionálny hnev, ktorých cítila, len keď si predstavila, že jej staršia sestra je nažive? Kam sa podelo to nutkanie, ktoré ju nútilo k tomu, aby pozdvihla oceľ na vlastnú krv? Zostal len zvláštny pokoj, ktorý ju naplnil. Druhá Oswin si myslela, že sa s ňou niečo stalo. Nazdávala sa, že keď na chvíľku prevzala kontrolu právoplatná majiteľka tela – keď hľadela na vystrašenú Melissu a na Kralsa, ktorý zachytil úder, ktorý by ju usmrtil. Žeby v nej zostala? Nie, pretože aj strach zmizol.
Hlasy boli stále prítomné. Mágiu odmietala používať, no cítila sa silnejšie a kompletnejšie. Oswin si uvedomila, že sa spojili. Predtým to bola hra, ktorú konečne dohrala a prišla na vyriešenie hádanky. Nevedela, ako to spravila a ako to vysvetlí Alexandrovi, ktorý dúfal, že sa vráti to bojazlivé dievča, ktoré miloval. Už viac ním nebola.
Aj preto sa mu stranila. Bála sa toho, že ju opustí.
„Pokúsiš sa ma opäť zabiť?" spýtala sa Melissa. Zacítila jej prítomnosť, zbadala ju skôr, ako započula. Sestra sa k nej nepriblížila. Oswin sa opierala o stenu a snažila sa počúvať, o čom sa dohadujú vysoko postavení muži. Ju nepozvali – avšak Rewondala áno. Priam ho mohla vidieť, ako stojí po boku Roberta a radí mu. Nebol hlupák a freoský vládca si ho vážil.
„Asi hej," odpovedala a usmiala sa na sestru, ktorá si schovávala tvár. Nemohla zabudnúť – ona predsa videla jej znetvorenie. Aj to ju zmenilo. Nevedela si predstaviť, čo musí cítiť Melissa, keď na ňu hľadí. Na tú nadpozemskú krásu. „Mala by si si odpočinúť – zabudnúť na vojnu a odísť na dlhú dovolenku. Konečne by si si ju už zaslúžila. Zabudni na vojnu, Meliss. Čo tu ešte robíš?" pýtala sa jej Oswin. Melissa mala ten najmenší dôvod k tomu, aby zostávala po ich boku a bojovala za svet, ktorý sa k nej takto špatne zachoval. Malo by jej byť jedno či Sarlan vyhrá. Nemala by sa ani zaujímať o to, či elfi pretvoria ríšu. Keby bola Oswin na jej mieste, tak by ju ani vonkoncom neštvalo, keby sa tí, ktorých poznala, už na druhý deň nezobudili.
