Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
LUCYILA MOONARELA
Snažila sa všetko vysvetliť Darlekovi, ktorý sa jej pýtal na každý detail. Musela hovoriť aj nedôležité maličkosti, ktoré nemali nič spoločne s tým, čo s Reilanom videli. Darlek bol celý nesvoj. Neušlo jej, že musí zatínať prsty do päste, aby sa mu netriasli. Badala na ňom vyčítaví pohľad, pretože ho vyhodila z jej mysle a sama sa hnala za smrťou, ktorá ju mohla pohltiť. Lucyila netušila, či bude mať silu na to, aby vyšla von zo svojej mysle. Uvedomovala si, že keby za ňou neprišiel temný princ Reilan a nepomohol jej zbúrať temnotu v jej mysli, tak by tam nakoniec zostala uväznená. Vyčerpaná by sa stratila vo vlastnej mysli a netušila by, ako by sa mala vrátiť späť. Darlek si to tiež uvedomoval a preto bol až nepríčetne na ňu nahnevaný.
Dýchala, držala sa za srdce a vyčerpaná sedela na chladnej zemi. On sa týčil nad ňou a chodil dookola. „Ešte raz mi zopakuj slová, ktoré ti povedala moja matka," ozval sa po chvíľke ticha. Priam mohla vidieť, ako mu pracuje rozum, aby tomu všetkému pochopil. Ako keby si myslel, že mu niečo zatajila, možno, že ho klame. Nečudovala sa mu. To čo mu vyprávala bolo totálne nereálne. On predsa tiež videl telá jeho žien, ktoré zotrvávali v rodinnej hrobke. Nehýbali sa, nežili, avšak aj ona sama bola dôkazom toho, že ich duše boli uväznené. Nemali sa nachádzať tam, kde ich Lucyila videla.
„Už som ti to povedala," odvetila mu, pretože to nemienila opakovať znova. Potrebovala sa čo najskôr postaviť na nohy a odísť. Lenže ako by mu to mala povedať? Hľadela na nadpozemského krásneho princa, ktorý jej ukradol srdce. Cítila nepríjemnú hrču v krku, ktorá sa jej zväčšovala, pretože absolútne netušila, ako by mu mala vysvetliť, že ho musí opustiť, aby napravila obrovskú chybu, ktorú v minulosti vykonala. Tušila, že bude chcieť ísť s ňou, avšak nemohol. Musel zostať tu a pomôcť Reilanovi so Sarlanom. Nemohol s ňou kráčať po tejto zemi a hľadať s ňou dávno stratenú sestru, keďže vojna im klopala na dvere. Bol princom a musel mať aj nejakú zodpovednosť voči jeho poddaným.
„Tak prepáč, že sa ťa to dookola vypytujem. To čo si predviedla bolo od teba mimoriadne hnusné a sebecké, Lucyi!" zvýšil na ňu hlas presne ako očakávala. Už nedokázal v sebe držať hnev, pretože si vypočul tú dôležitú časť.
„Áno, to bolo. Nepopieram," odpovedala mu pokojne. Pozrel sa na ňu. Nechápavo zagestikuloval rukami a pootváral ústa.
„Zbláznila si sa?!"
„Bolo to sebecké, hnusné a voči tebe rozhodne nespravodlivé, lenže aj potrebné, Darlek. Už nie som tou krehkou kvetinkou, o ktorú si sa staral. Nie som tá istá žena, do ktorej si sa zamiloval," hovorila mu úplnú pravdu, ktorej sa desila. Jej nové ja nepoznal. Stále mal isto v mysli to nevinné dievča, ktorému podrezali hrdlo a hodili ju do neznámeho sveta. V jeho očiach bola len čistou ľaliou, ktorá pre neho trpela. To bolo však preč. Lucyila sa nemohla hrať na to, že je nevinná, že je rovnako láskavá ako bola predtým.
