Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
PRINC REILAN
Šepkal som temnote moju prosbu a popritom som opakoval tú jedinú vetu, ktorá ma držala pri zmysloch. Nezlomia ma. Tie dve slová sa stali celým mojím svetom. Držali ma pri zmysloch, keď som opakovane trhol putami a oslepila ma spaľujúca bolesť. Držali ma vtedy, keď som si myslel, že skôr si odtrhnem vlastné ruky, ako sa dostanem z tých pút. Bola to agónia. Toto bola temnota, z ktorej som bol stvorený. Prekliatie, ktoré som si niesol. Náhle nesmrteľnosť nevyzerala tak úžasne. Ľpel som po kúsku svetla, po tom aby sa mi ona nestrácala v tme. Možno po teple, ktoré nám bolo sľubované v posmrtnom živote.
Najjasnejšie zo všetkých som však videl ju. Spočiatku som sa triasol, odmietal som ju. Pohľad na ňu bolel a ničil ma. Istá moja časť si práve kvôli nej myslela, že som tu právom zatvorený. Otec mal predsa pravdu. Asi som si to zaslúžil.
Nie, nebola to Losiela. V tme som videl ju – Elishu. Dvojča môjho brata. Sestru, ktorú som ako malú hojdal na rukách. Sestru, ktorá mala tak zničený život a kvôli mne nikdy nedostane príležitosť na to, aby si ho opravila.
Držal som ju zabodnutú na meči, prepichol som jej srdce. Iba ja som bránil tomu, aby jej nesmrteľné – no predsa mŕtve telo kleslo na zem. Vyzerala nadpozemsky. Omnoho krajšie ako za čias, keď žila. Už mala pramálo spoločné s matkou. Jej podoba ako keby pomizla a zostalo jej mnohé zo Sarlana.
Otec nad ňou plakal. Žialil, keď jeho prvé dieťa bolo zabité. Rodič by nemal prežiť svoje dieťa. Bola to daná pravda. Bol to ten posledný povestný klinec do rakvy? Naozaj mal Darlek pravdu a práve ja som mohol za to, že otec ešte viac zošalel?
Zožierali ma nekonečné výčitky svedomia. „Stálo to za to?" spýtal sa ma prízrak mojej sestry. Chvíľku som uvažoval, no prikývol som. Usmial som sa. Samozrejme, že to za to všetko stálo. „Chcel si si ju vziať, no ona si vzala iného. Stále to teda za to stojí? To, že si tu? Vieš, otec by ti odpustil. Všetkých troch nás miluje a chce pre nás len šťastie. Prijal by ťa späť. Narodil si sa predsa pre korunu a pre otca. Máš byť jeho služobníkom, Reilan," dohovárala mi ako zvyčajne. Nemohol som si pomôcť. Ten prízrak bol tak strašne skutočný. Moja krásna drahá Elisha.
„Radšej by som zomrel, sestrička. Nezáleží na tom, že si vzala iného. Aj tak je moja. A možno som sa už naozaj pomiatol, ale ani Jared nie je až taký veľký debil. Postaral sa o ňu keď ja som nemohol."
„Mal by si ho zabiť, starý Reilan by to spravil," opakovala to dookola radu, ktorá by stála Losielu život.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
