Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
TEMNÝ KRÁĽ SARLAN – minulosť
Poslal jej darček presne tak ako mu Dariel radil. Spomenul si na to, ako vrátila staré topánky tej pani a rozhodol sa, že isto ju poteší, ak jej nejaké kúpi. Ako mohla byť tak strašne chudobná a on tak veľmi bohatý? Ešte v ten deň prinútil najlepšieho krajčíra, aby ušil tie najdrahšie a najkrajšie topánky pre malé dievča. Netušil veľkosť jej nôh a ani ho netrápilo, ako dlho a usilovne bude musieť krajčír pracovať. Varoval ho, že ak ho sklame, tak mu dá sťať hlavu a aj by to spravil.
Sarlan skoro ráno vstal, aby si vypočul nové návrhy, ktoré chodili z ostatných kráľovstiev. Následne oznámil svojim prekvapeným spoločníkom, že si berie na chvíľku voľno. On predsa dovolenku nikdy nepotreboval. Pracoval rád. Bol vznešeným temným anjelom – poslom stvoriteľa v Darine. Nemal oddychovať ako normálni občania. Preto ich to prekvapovalo, za svoju vládu nič neuprednostnil pred korunou. Doteraz. Jedine Dariel vedel o čo ide. Sarlan ho poveril velením – aspoň na deň. Veľmi dobre vedel, že ho to poteší a na maximum využije svoj dočasný vplyv na bandu čistých anjelov, ktorí ho občasne znechutene sledovali.
Obliekol si na seba teplý plášť, privolal krídla a pobral sa na oblohu. Neletel dlho, zahalil sa temnotou, aby sa nemusel zdraviť ostatným anjelom, ktorí okolo neho lietali.
Našiel ju podľa pachu. Aj z diaľky zacítil jej nezameniteľnú vôňu. Zbadal ju, ako s bandou iných dievčat nesie veľké vedro naplnené vodou.
Zaraz pri nej pristál a ona sa na neho prekvapene pozrela.
Všetky dievčatá hľadeli na Sarlana, lenže on mal oči len pre jednu. Pozrela sa na neho tými nádhernými modrými očami a usmiala sa. Vnímal, že ostatné dievčatá sa zachichotali a len prešli okolo nich. „Ahoj," prehovorila na neho ako prvá, keď zostali spolu sami. Sarlan si musel niekoľkokrát pripomenúť, že nemôže len bez slov na ňu civieť. Nevidel ju predsa len jeden celý deň! No chýbala mu.
„Ahoj," odpovedal jej. Prečo ho nevedela napadnúť žiadna zmysluplná veta, ktorou by ju dokázal očariť? Prečo aj v tomto okamihu nemohol byť tým obávaným a silným vladárom, ktorý vždy vedel čo má povedať? Nie, pred ňou bol obyčajným mužom.
„Asi by som sa tebe mala poďakovať za toto, že?" spýtala sa ho. Mierne sa naklonila aj s ťažkým plným vedrom a zdvihla na pár sekúnd ľavú nohu. Sarlan sa prekvapene pozrel na topánky, ktoré stihol krajčír vyrobiť. Ešte keď ich ráno videl, tak boli celé biele a na vrchu ich zdobili čisté prekrásne diamanty. Presne niečo také si pre Elishu predstavoval. No práve teraz sa musel pozorne sústrediť, aby tie topánky spoznal. Už viac neboli biele, ale celé hnedé a špinavé od blata a diamanty nežiarili.
Bol idiotom.
Dal vyrobiť topánky vhodné na nosenie po zámku, ale Elisha v takom nebývala. Samozrejme, že ich bude nosiť tu po vonku, aby v nich mohla pracovať a pomáhať ostatným. Mal sto chutí sa udrieť po čele, lenže sa udržal. Bude musieť túto hlúpu chybu napraviť. Ocenila však ich krásu? „Páčia sa ti?" spýtal sa jej. Potreboval počuť, že aspoň nejakú časť totálne nepokašlal.
