Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
LUCYILA MOONARELA
Zdalo sa jej, že hovorí na Darleka celú večnosť. Snažila sa mu porozprávať všetko, aby tomu pochopil. Od začiatku. Začala od dňa, keď bolo stvorené svetlo spolu so strážkyňami – jedinečnými večnými bytosťami. Rozprávala mu o troch sestrách, ktoré sa zrodili, aby chránili obyčajný život. O sľube, že budú tie dobré a spravodlivé. Roky boli v mieri, žili si pokojným životom – šťastným. Boli jedinými kráľovnami, keď ešte Darina neniesla ani svoj názov. Všetko bolo v poriadku, pokým nebola stvorená tma a temnota.
Lucyila neklamala vo chvíľkach, keď príbeh prestal byť svetlý. Nehľadela na Darleka, keď mu hovorila kým vlastne je. Nebola v tom príbehu tá úbohá sestra, ktorá bola potrestaná nepravom. Nebola úbohou obeťou, ktorej sa pomstili celé nebesia. Bažila po moci. Nestačilo jej to, čo jej bolo darované. Chcela ponížiť samotných stvoriteľov na nebesiach a stvoriť si vlastného boha. Syna, ktorý by ju nadovšetko miloval a poslúchal. Zabezpečil by jej večnú vládu vo všetkých svetoch.
Cítila priam na jazyku minulosť a chtíč, ktorý ju poháňal dopredu. Videla pred sebou tvár mladého Sarlana, ktorého dokázala zlákať na vlastnú stranu. Najťažšie bolo však povedať to, aký prehnaný záujem mala o Sarlana. Cítila sa tak strašne nečistá, keď Darlekovi priznala, že sa jej to darilo. Díval sa na ňu tak zvláštne. Len privrel oči, ako keby neveril tomu, čo povedala. Predsa bola jeho ženou, avšak ešte skôr, ako sa narodil - skôr ako jeho matka bola stvorená, patrila Sarlanovi. Dobrovoľne. No on ju zradil, keď pocítil kruté následky a zľakol sa. Zahral sa na obeť, ktorú očarovala.
„Ako je toto všetko možné?" spýtal sa Darlek zdesene. Lucyila videla na ňom, že jej neverí ani slovo. Ani ona sama by nedokázala niečo takéto pochopiť. Bol to veľmi dlhý príbeh s príšerným koncom. Lucyila vedela, že Darlek by dokázal pochopiť všetko. Aj to, že bola stvorená spolu s mesiacom. Zvládol by prijať fakt, že je starodávna stará bytosť, ktorá bola potrestaná. Lenže uvedomovala si, že medzi nich vložila obrovskú stenu, keď sa mu priznala so Sarlaom. Bola to priam zbraň. Musela to urobiť, pretože on by mu to aj tak povedal. Takto to bude lepšie, keď to bude počuť od nej.
„Bolo to strašne dávno a ja som bola totálne hlúpa. Neuvedomovala som si aké následky to prinesie. Potrestali ma za to dostatočne," odpovedala mu láskavým hlasom. Lucyila sa k nemu chcela priblížiť. Tmavovlasý Darlek tam meravo stál a zhrozene stále na ňu hľadel. Ústa mal pootvorené. Spravila krok vpred, lenže on nadvihol ruku. Nechcel ju. Mohla sa aj čudovať?
„Ty a môj otec..." opäť začal, avšak očividne nedokončil myšlienku. Len pokrútil hlavou. „Nemohla si mi to povedať oveľa skôr?" zhučal zaraz na ňu. Lucyila tiež zastala a párkrát zažmurkla. Vydýchla a opäť sa nadýchla, pretože sa potrebovala upokojiť. Hovorila si, že mal právo takto reagovať, lenže ona už dávno nebola tou istou ženou. Musel to vedieť. Predsa posledné mesiace neboli klamstvo.
