Dokážu sa tri bytosti navzájom milovať?
Losiela Dalenau je späť a vojna sa začala! Vo finále sa konečne nechala zlomiť. Nestihla sa ani spamätať z rodinného stretnutia a z toho, že si poštvala proti sebe všetkých priateľov, a už musí čeliť ďalšej p...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
LUCYILA MOONARELA
Nenávidela to. Lucyila neznášala tú šialenú bezmocnosť, ktorá ju opäť pohltila. Nedokázala privolať svetlo, dokonca sa ani brániť mágiou. Neustále sa snažila si pripomenúť, že tu v skutočnosti nie je, no všetko bolo tak prehnane skutočné a nebezpečné. Nevedela by pozdvihnúť štít, aby utiekla bolesti. Spočiatku sa jej nepáčila myšlienka, že by mala opustiť Losielu. Nechcela ísť sama do neznáma. Celkom sa jej páčilo, že mala za sebou nízku ryšavku, ktorá jej neustále dýchala na krk a mračila sa. Losiela si o nej myslela, že je mimo. No Lucyila uznávala, že z časti to bola pravda a správne ju odhadla. Každým dňom to s ňou bolo čoraz horšie. Mučivé spomienky sa jej vynárali na každom kroku a ona občas nevedela, aká je skutočná realita, v ktorej žila.
Vladimír trafil jej citlivé miesto. Možno aj preto dovolila spomienkam, aby s ňou duševne tak veľmi zamávali. Istá jej časť si už vopred uvedomovala, že je malá možnosť, aby našla Trilian tak ako si sestru pamätala. Nezmenenú – vždy veselú a s veľkou nádejou v tento svet. To krehké dievča, ktoré rado pestovalo kvety a svetlom vytváralo žiarivé veci. Trilian bola odnepamäti z nich tá najslabšia, no vždy verila v to, že sa narodila, aby vykonávala veľké dobré veci. Presne tú sestru, z nepochopiteľného dôvodu, potrestali najviac. Lucyila mohla začať vždy odznova v novom tele, stretávať sa s inými a milovať. Lux mohla naopak zostať v Darine po boku svojich strážkyň, ktoré si vychovala. Vždy mala spoločnosť. Avšak čo Trilian? Lucyila prehltla obrovskú slinu, ktorá ju dusila.
Nič nenaznačovalo, že sa nachádza v obraze. Bola to len nejaká hlúpa mágia, ktorá oddeľovala dve väzenia. No nepochybovala, že je na tomto mieste zatvorená Trilian. Badala svetlo, ktoré ju prevádzalo od prvého momentu, ako vošla na bielu mramorovú dlážku. Okolo nej rástla tráva, ako v skutočnom svete. Ako keby sa nachádzala v dokonalej upravenej kráľovskej záhrade. Žiaden sneh, rozhodne žiadna tma a čo jej naháňalo zimomriavky po celom tele, tak ani zvuk. Nepočula vánok vetra. Necítila kvety, ktoré by tu mali rozvoniavať. Nebo bolo až príliš jasné.
Obávala sa, že by sa mohla stratiť. Tento svet však nebol tak veľký. Kráčala po jedinej cestičke, ktorá ju viedla hlbšie do záhrady. Rástli tu čoraz krajšie kvety, ktoré Lucyila nedokázala ani pomenovať. Kiežby na ňu vykuklo nejaké zviera. Alebo jej mohla nad hlavou preletieť obyčajná vrana.
Nekráčala dlho – čo považovala za totálnu smolu, pretože ešte nemala pripravené slová, ktorými by mala privítať sestru. Trilian ju mohla na mieste zabiť. Bol to risk, ktorý však hodlala podstúpiť. Jej smrť by nebol najhorší scenár, ktorý sa jej zjavil v mysli. Mala sa ospravedlniť? Ako keby jedno prepáč jej dokázalo vynahradiť tie roky, ktoré strávila v samote tu zatvorená. Možno by sa mala tváriť, že sa nič nedostalo. To bol tiež úplne hlúpy nápad. Lucyila proste netušila. Nevedela si predstaviť ani ako by reagovala ona, keby sa nachádzala v jej situácii. Keby sa nemohla celé veky s nikým zhovárať, nevidieť zvieratá. Keby bola len obklopená falošnými kvetmi a pod falošným nebom, ktoré sa zhora na ňu vysmievalo. Triasla sa. Náhle jej bola tak strašná zima. Chcela sa vrátiť. Verila tomu, že je silná. Bola bohyňa a matka samotného mesiaca. Avšak v tomto zlyhala. Nemôže jej povedať nič a ani ju utešiť. Toto bolo proste peklo, za ktoré mohla len ona.
Už sa však nemohla otočiť.
Lucyila započula šuchot. Zabočila až príliš rýchlo doprava, skoro padla do falošného jazierka a rozbehla sa po sklenenom moste, ktorý očividne držal len pomocou mágie. Rýchlo prebehla a ocitla sa na druhej strane. Ako prvé uvidela obrovské množstvo bielych veľkých vankúšov, ktoré boli položené na tráve. Následne zbadala dokonalú vytvarovanú bielu mužskú riť. Až keď zastala, tak jej došlo, že hľadela na biely pár, ktorý sa miloval pod nebom. Okolo nich sa točili hviezdy, ktoré ich osvetľovali. Celá scéna bola príliš romantická – ako keby vystrihnutá z knihy. V rajskej záhrade sa milovali dvaja milenci, ktorí boli uväznení.
Bola to Trilian. Spoznala jej biele vlasy, ktoré sa leskli. Videla jej zaujatú tvár a pery, ktorými bozkávala neznámeho muža. Tak predsa žeby tu nebola sama? Lucyile sa zdal naozaj špatný nápad, aby ich prerušila. Nechcela sa sestre ukázať po mnohých rokoch a ešte ju vyrušiť pri milovaní. Rozhodla sa preto počkať. Aj tak sa musela prestať červenať.
Poprechádzala sa dookola. Vrátila sa, no ešte neskončili. Preto to skúsila opäť. Trhala kvety, ktoré opäť narástli. Odtrhla si jablko zo stromu a zjedla ho. Našťastie, že plodov tu bolo dostatočne, avšak asi by neprežila, keby sa mala z nej stať vegetariánka. Lucyila to skúsila po tretíkrát, no stále nič. Ako keby sa nemenili. Boli do seba zakliesnení a ignorovali skutočný svet. Možno sa až tak prehnane zbožňujú? Ako dlho ju dokáže milovať ten muž?
Po siedmykrát si uvedomila, že oni neplánujú skončiť. Ani sa nepohli, len sa stále milovali. Nemenili pozíciu, nič. Ako keby boli len živý obraz, na ktorý hľadela. Erotické dielo. Lucyila nabrala odvahu, aby k ním zamierila a pokúsila sa ich prerušiť.
„Trilian," zašepkala sestrine meno, keď bola tak blízko. Ona sa však na ňu nepozrela. Miesto toho bozkávala muža na krk. Mierne sa nadvihla a on ju lepšie objal. Boli zladení. Pohybovali sa naraz. Obaja mali zatvorené oči a pomedzi úst im unikali vzdychy. Sestra škrabala bledého muža na chrbte. Stiekla mu maličká kvapôčka krvi, no rana sa mu zaraz okamžite zacelila. Nesmrteľný. „Počujete ma?" prehovorila o čosi hlasnejšie. Opäť nič. Avšak aspoň niečo sa zmenilo.
Neznámy muž dovolil, aby ho sestra zhodila z jej tela. Miesto toho tento raz ona sedela na ňom. Jej ruky skúmali jeho telo. „Trilian! To som ja Cyila!" zhúkla na nich. Nepomohlo to. Nevnímali ju. Pre nich neexistovala. Zmysel ich vesmíru sa točil len okolo sexu a ich tiel. Nemuseli reagovať na podnety, ktoré nemali nič spoločné s potešením, ktoré si darovávali.
Ďakujem vám za prečítanie :) Dnes kratšia kapitola. Žiaľ prišla som neskoro domov.
