Po vyučovaní som sa teda zastavil v triede kde býva poškola. Absolútne sa mi tam nechcelo. Zase tam bude sekírovať potom odíde na 20 minút a to čo tam nebol nám priráta ku trestu, takže nás tam niekedy núti byť miesto hodiny a pol, až tri a viac hodín.

  Zaklopal som na dvere a pomaly ich otvoril. Vstúpil som do triedy a prvé čo som uvidel boli nejaké hodiny na stole.

  ,,No konečne," ozval sa hlas z jednej zo zadných lavíc. Pozrel som tým smerom a uvidel som ho ako kráča ku katedre. Na hodinách stlačil nejaké tlačítko a vrátil sa na miesto.

  ,,Takže s tebou mám poškolu?" spýtal som sa ho aj keď trošku asi zbytočne.

  ,,Woow génius," povedal nepríjemne a pretočil očami. Nemusíš byť nepríjemný povedal som si v hlave a sadol si, nie moc ďaleko od neho ale ani hneď vedľa neho.

  ,,Už tu bol?" spýtal som sa ho a pozrel sa naňho. Mal sklonenú hlavu a vyzeral, že za chvíľu zaspí.

  ,,Dal tu tie hodiny. Vraj keď prídeš ich mám spustiť a keď zazvonia môžme ísť preč." A aj tak znie. Ten dlho pri vedomí neostane.


...













...














  A ako som aj povedal.. ani 9 minút a už zaspal.

Ale tak..



  Aspoň si ho môžem lepšie prezrieť.

  Potichu som si prisadol o niečo bližšie, potom ešte bližšie, až som si nakoniec sadol vedľa neho.

  Hľadel som naňho ako na obraz anjela.. no čo, není to nejak ďaleko od pravdy.

Let me KnowWhere stories live. Discover now