Let me Know

47

  Autor pov~

  ,,Takže mi vravíš, že mu mám teraz hacknúť mobil? To si mi predtým nespomínal!" povedal trochu nahnevane Jungkook.

  ,,Kookiee~ prosím. To je jedniná cesta ako na to všetko prísť. Prosím~" pozrel naňho psími očkami a Jungkook si povzdychol.

  ,,Fajn ale kúpiš mi najmenej sedem banánových mliečok," povedal s vážnym pohľadom a Jimin mu na to prikývol.

~~~~~

  ,,Už to máš?" spýtal sa nedočkavo Jimin ako hľadel na prístroj ktorý Jungkook pripojil ku mobilu.

  ,,Jimin, povedal som, že to môže trvať tak 4 minúty," povedal a pozrel sa naňho. ,,Chápem že si nedočkaví ale dal som to tam len teraz. Nič není hneď," trochu privrel oči a jemne sa usmial.

  ,,Na čom sa smeješ?" spýtal sa nechápavo Jimin.

  ,,Na tebe. Dávno som ťa nevidel takto nadšeného ohľadom niečoho. Vážne ho musíš mať rád," pozrel naňho a usmial sa.

  ,,Nemám," povedal mu na obranu Jimin a prekrížil si ruky na hrudi.

  ,,Jiminie, poznám ťa už dlho a tvoje líčka ťa prezrádzajú."

  ,,Daj pokoj a radšej sa sústreď," povedal a pozrel sa na mobil na stole. ,,Tak moment," rýchlo zdvihol svoj pohľad a hľadel priamo na Jungkooka. ,,Ak vieš toto spraviť s Yoongiho mobilom tak to vieš aj s mojím?"

  ,,Em.. heh," usmial sa nervózne a poškriabal sa na temeni hlavy.

  ,,Už si to aj spravi-!?" začal no prerušil ho zvonček.

  ,,Ostane tu a ja pôjdem otvoriť," povedal Jungkook a prešiel ku dverám.

  Jimin pov~

  Len čo sa Jungkook stratil z dohľadu sa ozvalo cinknutie. Pozrel som sa na mobil a prvé čo som uvidel bola jeho tapeta. Bola tmavá s notamy no niečo na tom bolo zvláštne. Pozrel som sa na ňu bližšie a všetky noty tvorili spoločne slovo.

Help ?

  Pozrel som sa bližšie a pohľad mi padol na spraví. Vzal som jeho mobil do rúk a rozklikol ikonku správ.

  Mal tam len pár konverzácii.

  Mama

  Jiminie

  Neznáme číslo

  K.J

  Pozrel som sa na tie správy bližšie a všimol si, že mu Neznáme číslo poslalo fotku. Ešte to nebolo prečítané, prišlo to chvíľu pred tým než som otvoril správy. Rozklikol som to no vtedy som počul Jungkookov hlas.

  ,,Vážne ho nemáme. Notát Yoongi, to mi neveríš?" povedal čo má donútili otočiť sa ich smerom.

  Yoongi vbehol do izby a keď ma videl s jeho mobilom pribehol ku mne a vytrhol mi ho z rúk.

  Len som sa naňho bezslovne díval.

  ,,Máš novú správu," povedal som polohlasne a on si ju prečítal.

  ,,Č- Jimin to není tak ako to vyzerá. Prisahám ti to. Prosím počúvaj ma a necha-"

  ,,Nie!" zakričal som naňho. ,,To TY počúvaj. Dúfam že si sa zabavil dosť a že si mal dosť vecí. Alebo ti nestačilo?! Čo ešte chceš? Nieco čo budeš môcť poslať celej škole? Nech je zo mňa štetka alebo čo?!"

  ,,Jimin prosím, nič také nechcem ani nič podobné. Nechaj ma ti to nejako vysvetliť. Prosím," povedal mi a kľakol si na kolená.

  ,,Nie," povedal som potichu. ,,Ty už si urobil dosť. A ja idiot som sa s tebou chcel viac baviť a začal som ťa mať naozaj rád! Ako vidím tak som sa v tebe zmýlil."

  ,,Jimin-" Jeho hlas znel zlomene. To snáď nemá dosť? Prečo mi to musí robiť?

  Jungkook mal pravdu.. mám ho rád. Veľmi rád...

  ,,Odíď, a ak so mnou ešte len skúsiš prehovoriť tak ti prisahám že to neskončí len tak," takmer som ho nevidel cez slzy v mojich očiach a dúfal som, že ma aj cez to že som hovoril ledva šeptom počul.

  ,,Dobre," bolo posledné čo povedal pred tým než odišiel.
 

  Jungkook na mňa chvíľu len hľadel no potom ma objal a opatrne sa ma spýtal
,,Č- čo tam bolo?

Chims😘