Skoršie toho dňa~
  Autor pov~





  ,,Prosím, prosím nie. Ja už- ... Áno.. ďakujem..... Ďakujem.. pane," povedal chlapec na konci so zatajenou nechuťou v hlase.

  Dvere na toalety zavŕzgali. Chlapec pozrel kto vošiel a rýchlo si utrel slzy.

  ,,Ale ale, koho to tu máme. Naše malé dievčatko," povedal s úškrnom akonáhle si ho všimol. ,,Čo to, čo to? Plakal si? Oh to mi je ľúto. Nechcel by si pomôcť sa odreagovať? Poznám veľmi príjemnú vec na ukľudnie." Priblížil sa k nemu a chytil ho za bradu.

  ,,Daj mi pokoj Haegyun."

  ,,Takže princezná má aj jazyk? Čo takto ho využiť iným spôsobom? Hmm?" Slizko sa naňho usmial.

  ,,To si ho radšej vyrežem a potom ti ho narvem do riti," povedal a odstrčil od seba Haegyuna.

  ,,Ccc, princezná sa takto nespráva. To ťa tá čubka vedľa ktorej sedíš už stihla skaziť? Počul som, že má tiež mrštný jazýček." Opäť sa úškrnul a opäť sa ku nemu priblížil.

  V Yoongiho očiach niečo zablikalo a vzdbĺkol v ňom hnev.

  ,,Ešte raz ho tak nazveš a prisahám, že toho budeš ľutovať." Vyhrážal mu, no to už bolo zbytočné.

  Jeho hnev ho premohol a vrazil mu jednu do tváre. Okamžite ho poslal k zemi. Sadol si naňho obkročmo a udieral ho silou do tváre.

  Nebyť nejakého chalana ktorý prišiel pokračoval by v tom ale začal ho od Haegyuna odťahovať.

  ,,Za toto zaplatíš," boli posledné slová ktoré Haegyun povedal pred tým ako odišiel.










Chims 😘

Let me KnowWhere stories live. Discover now