Po tom čo mi dal Yoongi svoje číslo som odišiel do svojej a Jungkookovej izby, ktorá vyzerala prázdne. Papierik som si odložil do stolíka a poobzeral sa rýchlo po izbe.
Myslel som, že som tam sám.
Lenže Jungkook by neodišiel z izby bez mobilu, ktorý mal na svojej posteli a vibroval pre prichádzajúce správy.
Prišiel som k nemu a odomkol ho. Kook by sa mal poučiť a nedávať si ako heslo, dátum narodenia.
Master:
NEIGNORUJ MA!!
Noták Jungkook odpovedz!
Baby týmto si len narobíš problémy, vieš o tom, že?
Chceš aby som ti dal znova trest?
Oh môj- Rýchlo som ho odložil a išiel som pozrieť kde je Jungkook. Žeby bol v kúpeľni? Nepočujem, že by mal pustenú vodu. Pootvoril som dvere a nahliadol dnu.
Stál tam bez trička opretý o umývadlo. Na chrbte som mu videl nejaké rany. Vyzeraly vážne ale povedal by som, že už sú staršie. Čo sa mu stalo?
,,Jungkook?" povedal som potichu a vošiel dnu. Povedal by som, že keby sa nedržal toho umývadlo tak by spadol.
,,Č-čo tu robíš?" spýtal sa a položil si ruku na srdce.
,,Hľadal som ťa. Niekto ti stále píše. Chcel som ťa zavolať," neklamal som. Len sa bojím povedať celú pravdu. Hral som sa s prstami a hľadel som do zeme.
,,Videl si to, že?" Zdvihol som naňho jemne nechápavý pohľad. Ktoré teraz myslí? ,,Tie spraví aj tie rany." Opäť som sklonil pohľad a pokýval hlavou.
,,T-to on?" Pozrel som naňho len očami.
,,Netráp si tým tú svoju zlatú hlavičku Jiminie a bež teraz vonku. Oblečiem sa a prídem tiež." Prikývol som a spravil som ako chcel.
Chims 😘
YOU ARE READING
Let me Know
FanfictionKeď na školu príde nový žiak, ktorý zaujme už svojím výzorom, začnú sa diať a odhaľovať veci, ktoré by človek nečakal. Príbeh dvoch chlapcov ktorí si sú zdajne podobný, no mnohé osudy sú popretkávané rôznymi tajomstvami. Varovanie: S veľkou, VEĽKO...
