Let me Know

41

  Jimin pov~

   Prišiel som na svoju izbu a chrbtom som sa oprel o dvere. So zavretými očami som vydýchol všetok vzduch a spustil sa po nich až na zem. Trošku som pri tom sykol z bolesti v chrbte ale neriešil som to.

  Spravil som niečo zle? 

  ,,Jimin? Kde si bol tak dlho?" Sakra.. musí tu byť?

  ,,Prepána Jimin si v poriadku?!" Pribehol ku mne a hneď mi začal obzerať tvár a krk asi hľadajúc modriny. ,,Prečo máš na sebe tú mikinu? Koho je? Je Yongiho? To ti spravil on?! Ak ti ublížil tak-"

  ,,Kookie," zastavil som ho skôr akoby mu niečo išiel spraviť. ,,Nič mi nespravil. Spadol som a zašpinil som si tričko tak mi požičal mikinu," povedal som mu a trochu som sa usmial.

  ,,Fajn, ale neseď na zemi," povedal, nie moc dôverčivo a podal mi ruku. Prijal som ju a Jungkook sa mi pokúsil pomôcť postaviť sa, no vo chvíli keď mi z chrbta vystrelila bolesť som jeho ruku pustil a spadol som na zem. ,,Jimin!!"

  Jungkook mi dal opatrne dole mikinu, čím odkryl obväzy.

  ,,Pre toto si bol tak dlho preč?" Nevedel som čo odpovedať, len som sklonil hlavu.

  Jemne ma vzal do náruče a odniesol ma až do postele kde ma položil. Doniesol mi nejaký prášok, asi proti bolesti a vodu. Zapil som to a Jungkook potom odišiel.

  ,,Kookie?" zavolal som naňho no nedostalo sa mi odpovede. ,,Jungkookie? Si tu?" skúsil som znova ale opäť sa nikto neozval. Postavil som sa z postele a vybral sa ho hľadať. Hodil som na seba Yoongiho mikinu a pozrel som sa všade. Kam išie-

  Aj cez bolesť v mojom chrbte som sa rozbehol ku Yoongimu. Dvere boli otvorené dokorán a zvnútra sa ozýval buchot vecí. Bez čakania som tam vbehol a našiel som tam Jungkooka, ktorý držal Yoongiho pod krkom a tlačil ho ku stene.

  ,,Jungkook!" zakričal som naňho ale on s tým neprestal. ,,Jungkook pusti ho! On mi nič neurobil. Prosím pusti ho!" Snažil som sa jeho ruku od Yoongiho odstrčiť ale bezúspešne.

  ,,Jimin ja som videl tie obväzy. Ešte cez ne presvitala aj krv. A tento tu, tu mal na zemi tvoje tričko celé od krvi," povedal a pritlačil na stisku. Na Yoongim bolo vidno, že už to dlho nevydrží.

  ,,Jungkook prosím prestaň! Iba som spadol na črepiny a Yoongi ma ošetril! Pusti ho! Okamžite!" povedal som a Kook sa na mňa pozrel. V očiach mal hnev ale pustil ho.

  Yoongi spadol na kolená a zťažká dýchal. Rýchlo som ku nemu pribehol a hladil ho po chrbte. ,,A aj keby mi to urobil on.. v čom by sa to líšilo od teba a Namjoona? Ha?!" povedal som mu s hnevom.

  ,,To, je niečo úplne iné. My spolu chodíme. A ja som mu to dovolil!"

  ,,Ugh.. aj tak mi to neurobil on tak daj pokoj," povedal som a pokúsil som sa Yoongiho postaviť na nohy ale nevládal som.

  ,,A ako sa ti mohlo podariť spadnúť do črepín?" Prečo sa stále niečo pýta?

  ,,Trošku sme sa nezhodli, ja som Yoongiho chytil za ruku a ako ju vytrhol z môjho zovretia tak som spadol zo stoličky na črepiny. Spokojný?" povedal som mu a opäť sa venoval Yoongimu.

  ,,Aha? A prečo tam mal črepiny?! Nenapadlo ťa, že to tak mohol naplánovať? Náhodou sa zraníš, on ťa ošetrí a ty mu začneš zobrať z ruky?!" povedal a ja som sa zarazil. Pred očami mi prebehlo všetko čo sa predtým stalo.

  ,,Yoongi prečo bolo na zemi sklo?"

Chims 😘