Let me Know

45

Po škole~

  Sedel som na stoličke a čakal na učiteľku. Yoongiho som iba ignoroval, aj keď sa na mňa snažil hovoriť. Nemal som náladu.

  Učiteľka vošla do triedy a posadila za katedru. ,,Takže, neviem či viete, ale za pár týždňov je ples. Je mojou povinnosťou vám zadať trest a tak som sa rozhodla toho využiť. Po plese obaja ostanete dlhšie a budete upratovať. A na teraz si vezmete papiere a napíšete na 100 riadkov, Nesmiem používať mobil na hodine. Je vám to jasné?" povedala a podala nám papiere. Len som na to prikývol.

  ,,Čistý stredovek," počul som Yoongiho povedať a trochu som sa na tom zasmial.

  ,,Je vám niečo vtipné pán Park?" spýtala sa ma tá ohava a ja som len pokrútil hlavou, a pokračoval som v písaní. Dával som si načas. Aj tak za hodinu budeme môcť ísť bez ohľadu na to či to budeme mať hotové alebo nie.

O hodinu neskôr~

  ,,Au, z toho písania ma bolí ruka," sťažoval si Yoongi keď sme išli po školskej chodbe.

  ,,Bola to tvoja vina tak si nesťažuj," odvetil som mu a pokračoval som v ceste.

  ,,Čo sa teda stalo? Viem že niečo určite a len tak nejaký sen to byť nemohol," povedal a chytil ma za ruku.

  ,,Bol to LEN sen a trochu ma rozbolela hlava. Spokojný?" povedal som mu trochu podráždene a chcel som výjsť z školy no Yoongi si ma pritiahol bližšie ku sebe.

  ,,Jimin prečo sa takto správaš?" To sa teraz tvári ublížene. Pf.

  ,,Ja prečo sa takto správam? JA?! A čo ty?! Vždycky sa najprv správaš extrémne milo až mám pocit že ma máš rád a potom Bum! Z ničoho nič ma vyhodíš z izby a kričíš na mňa! A TY sa pýtaš čo je so mnou?!" Nezvládol som to a dostal som to celé zo seba. Bolo toho príliš.

  ,,Jimin ja," začal no odmlčal sa. ,,Nemôžem. Chcem ale nemôžem ti to povedať," povzdychol si a ja som teda prikývol. Dostal som sa z jeho zovretia a odišiel som. No ešte predtým než som za sebou zatvoril, som sa naňho rýchlo otočil, ,,Ak mi to budeš chcieť povedať, vieš kde mám izbu," povedal som mu slabšie a odišiel som úplne.

Chims