*Klop Klop*

  Dvere sa po dlhšej chvíli pomaly otvorili a ja som vošiel hneď dnu.

  Yoongi tam stál so sklonenou hlavou a následne išiel za mnou do kuchynky.

  ,,Yoongi deje sa niečo? Vyzeral si skleslo, potom si odišiel a ani si nepovedal ahoj," povedal som trochu naštvane no to mi dlho nevydržalo. ,,Bál som sa o teba," povedal som potichšie a objal hom

  ,,Jimin." Iba som hmkol aby pokračoval. ,,Myslím že by si mal odísť."

  Nechápavo som naňho hľadel. ,,Prečo?"

  ,,Jimin vravím ti odíď. Myslím to vážne." Začínal znieť trošku nahnevane.

  ,,Yoongi neviem čo sa stalo ale ak mi to povieš tak to môžme spolu vyriešiť a moho-" ,,Jimin vravím ti kurva vypadni!" zakričal na mňa a odstrčil ma od seba. ,, Y-yoongi ja -" ,,VYPADNI! NECHCEM ŤA TU, ROZUMIEŠ?!"

  Chvíľu som naňho len hľadel ale potom som prikývol a išiel som preč spolu so slzami stekajúcimi po mojej tvári, čo on už vidieť nemohol.











Chims 😘

Let me KnowWhere stories live. Discover now