Let me Know

42

  ,,Yoongi prečo bolo na zemi sklo?"

  ,,J-ja... Proste som sa naštval a hodil som pohár o stenu," povedal a odvrátil odo mňa pohľad.

  ,,Čo ťa tak naštvalo, že si rozbil pohár o stenu? A prečo si to neupratal?" spýtal som sa ho a on iba zovrel ruky v päsť.

  ,,Nič."

  ,,Yoongi prosím," povedal som mu a položil som mu svoju dlaň na líce a otočil som mu hlavu aby sa díval na mňa. ,,Povedz mi to."

  ,,Jimin není to nič čím by si sa musel obťažovať," povedal a jemne sa usmial.

  ,,Pohádal si sa s Namjoonom?" skúsil som typnúť čo sa mohlo stať ale asi som ho tým trochu nahneval.

  ,,Jimin vravím nechaj to tak. Ale keď už chves vedieť tak nie! S Namjoonom som sa nepohádal. Spokojný?!" povedal nepríjemne a odstrčil moju ruku ktorá bola stále na jeho tvári.

  ,,Yoongi prestaň! Snažím sa ti len pomôcť! Čo na tom nevieš pochopiť?!" Cítil som ako sa mi oči začali plniť slzami.

  ,,Tak sa nesnaž! Aj tak je to zbytočné! Nesnaž sa napraviť veci ktoré sa už napraviť nedajú. Zbytočne len strácaš čas," povedal a odišiel do kuchyne. Z poličky vybral jeden pohár, niečo doňho nalial a následne to vypil. ,,Mal si pravdu.. vážne to chutí dobre. A teraz už môžeš odísť," povedal a mne hneď došlo o čom hovorí.

  ,,Yoongi-" začal som ale bol som prerušený.

  ,,Yoongi? Prečo sú otvorené dvere? Kde s- Jungkookie? Jimin?" Namjoon.. prišiel ku nám bližšie a poobzeral sa po miestnosti. Všetci sme stáli v kuchyni. ,,Deje sa niečo?"

  ,,Nie. Jimin a Jungkook sú už na odchode. A ak chceš byť a Jungkookom tak kľudne ale riešte si svoje veci mimo tejto izby," povedal a odišiel naspäť do spálne.

  Prečo ma to tak bolí?

  ,,Čo sa mu stalo?" zašepkal Namjoon a ja som len pokrútil hlavou. ,,Aha. Bab- teda Jungkook nechceš ísť vonku?" zakoktal sa trošku na čom som sa pousmial.

  ,,Kľud vie o nás."

  ,,Povedal si mu to?"

  ,,Zistil to sám! A ani neviem ako. Ako si na to prišiel?" Obrátil sa na mňa.

  ,,Hovoril som, že máte odísť!" zakričal na nás Yoongi a my sme radšej v tichosti odišli.

  Jungkook s Namjoonom odišli niekam preč čo znamená že som ostal sám.

  Skúsil som ísť za Hobim ale neotváral. To isté Jin a ku Taemu som sa bál ísť kôli Haegyunovy.

  Takže si zase sám Jiminie..

  Počul som zaklolanie na dvere. Pomaly som ku nim prišiel a otvoril ich.

  Nikto.

  Aké nečakané...

  Chcel som ich opäť zavrieť ale všimol som si niečoho na zemi.

  Malá biela škatuľka.

  Pomaly som ju otvoril a prekvapene hľadel do vnútra.

  Mobil? Ale kto by..

  To bol asi Jungkook. Idiot.. mohol mi ho normálne dať. Neskôr sa mu poďakujem. Aj keď, vyzerá dosť draho. Zaujímalo by ma kde zohnal peniaze. Snáď nepoprosil Namjoona.

   Zavrel som dvere a do mobilu si uložil západ čísel ktoré som vedel. Čo boly vlastne len dve. Jungkook a...

Yoongi.

  Pri spomienke ako som to číslo získal som sa pousmial, no z mojich očí začali padať slzy.

Chims 😘