Jimin pov.~

  Pomaly som kráčal smerom k svojej izbe a premýšľal nad tým čo sa práve stalo.


  Nebyť Jina tak by ma znásilnil.

  Mal som todo na dnešok už dosť.

  Otvoril som dvere do svojej izby a išiel rovno ku svojej posteli. Doslova som sa naňu hodil a zavrel som oči. Chcem spať.






  ,,Jimin?" Počul som ako niekto volá tak moje meno tak som zdvihol hlavu a pozrel sa tým smerom.

  ,,Áno Jungkookie?" spýtal som sa ho. Bolo na ňom vidieť, že niečo chce.

  ,,Ja len či nevieš kde máme mastičku na modriny. Neviem ju nájsť," povedal potichšie.

  Prikývol som a postavil sa z postele. ,,Dával som ju do kuchyne." Prišiel som až k poličke kde som ju dal a natiahol aj s ňou ruku k Jungkookovy. ,,Ale najprv," ruku som dal od neho ďalej, ,,my povieš na čo ti bude. Čo sa ti stalo?" povedal som a hľadel naňho.

  ,,Ja um.." jemne si pretrel cez rukáv mikiny zápästie.  A mám ťa.

  Vedel som že by ma aj tak neuposlúchli tak som ho jemne chytil za ruku a zdvihol mu rukáv. ,,Hyung počkaj," neskoro.

  Jeho zápästie bola jedna obrovská modrina. ,,Kto ti to urobil?" Pozrel som sa mu do očí. Bol ticho. ,,Jungkookie povedz mi kto ti to urobil?!" trochu som zvýšil hlas.

  Neodpovedal.

  Povzdychol som si a otvoril tú mastičku. Jemne som si ju naniesol na prsti a opatrne som mu ju rozotrel na zápästí. To isté som spravil aj na druhej ruke ktorá bola v rovnakom stave ak nie aj horšom. Mastičku som odložil naspäť ale jeho ruky som nepúšťal. Prstami som mu prechádzal po hánkach a jemne som sa naňho usmial.

  ,,Ak by ti ublížil až príliš, povedz mi to dobre? Ak nechceš nebudem sa vypytovať." Usmial sa naspäť a objal ma.

  ,,Ďakujem."

  ,,Hm, pôjdem do obchodu. Chcela niečo?" Pozrel som sa naňho predom poznajúc odpoveď.

  ,,Z obchodu nie, ale mohol by si sa cestou staviť u-"

  ,,U SunJi po mliecko. Áno mohol."

  ,,Pre to si môj najobľúbenejší Hyung." Hej lebo mu kupujem banánové mieko.

  ,,No jasné," povedal som a vzal si peňaženku.

  ,,Asi tak za hodinu som naspäť," zavolal som mu predtým než som odišiel. Zavrel som za sebou dvere a vybral sa do obchodu.





Hm.. niekedy sa dni zlievajú dokopy.. nemyslite?

Chims 😘

Let me KnowWhere stories live. Discover now