Bol som pri ubytovni a chcel vojsť dnu ale niečo upútalo moju pozornosť.
Bol to zvláštny zvuk prichádzajúci spoza rohu.
Prišiel som ku okraju steny a opatrne nakukol čo sa tam deje.
Bol tam Jungkookie a.. To. Snáď. Nie.
Namjoon ho držal blízko pri stene takže sa Jungkookie nemohol pohnúť. Hľadel na zem no keď mu Namjoon niečo povedal zdvihol pohľad. Prial som si aby som bol bližšie a mohol ich počul, ale všimli by si ma. Nečinne som tam stál. Len som na nich hľadel.
Stále mu tam niečo rozprával a potom si vzal do rúk tie Kookove. Vyhrnul mu rukávy. Odtiaľto som videl ako sa Kookie bolestne zatváril.
Tak to teda nie. Spravil som krok dopredu a chcel tam nabehnúť keď sa Namjoon prikrčil a priložil svoje pery na Jungkookove hánky. Potom zdvihol hlavu vyššie a asi ho pobozkal, tým si nie som istý, lebo som odtial rýchlo utiekol.
Prečo je občas tak ťažké sa nadýchnuť?
Luv u all 💜
Chims 😘
YOU ARE READING
Let me Know
FanfictionKeď na školu príde nový žiak, ktorý zaujme už svojím výzorom, začnú sa diať a odhaľovať veci, ktoré by človek nečakal. Príbeh dvoch chlapcov ktorí si sú zdajne podobný, no mnohé osudy sú popretkávané rôznymi tajomstvami. Varovanie: S veľkou, VEĽKO...
