Let me Know

15

 
  V triede som si rýchlo sadol na svoje miesto. Cítil som na sebe veľa pohľadov. Nemal som odvahu zdvihnúť zrak. Počul som šepkanie tipu, že to je asi nákazlivé a ľudia v lavici vedľa mňa a predomňou sa od tej mojej vzdialili aj s lavicami.

  Opäť som zakňučal a díval sa na svoje prsty. Aj tie vyzerajú k smiechu. Malé ako 8 ročného dieťaťa. Schoval som si ich do rukávov Yoongiho trošku väčšej mikiny a snažil som sa ignorovať všetkých ostatných.

  Yoongi si sadol vedľa mňa. Cítil som sa zvláštne. Jemne sa ku mne priblížil a chcel niečo povedať ale ja som sa automaticky prikrčil ešte viac. Hneď sa odo mňa odtiahol a začalo vyučovanie.

Po škole~

  Učiteľ bol tentokrát v triede. Povedal nám niečo v štýle, že je veľmi sklamaní, že sme vyrušovali na jeho hodine a tak podobne. Dal nám za úlohu čítať nejakú knihu z doby druhej svetovej a potom som videl ako sa pozrel na hodiny.

  ,,Nie," zakňučal som potichu tak aby to nepočul.

  Odišiel z miestnosti a nechal nás osamote. Jemne hlasnejšie som prehltol.

  ,,Jimin," povedal ale ja som nereagoval. Snažil som sa vnímať knižku. ,,Jiminie," začal používať zdrobneniny. ,,Minie Mochi~" uznávam, že to je zlaté ale mám z toho divný pocit v brušku.

  Počul som ako si povzdychol. Žeby to už vzdal? Pomyslel som si a chcel si vydýchnuť. No...

  ,,Jimin pozri sa na mňa," povedal prísnim tónom trochu hlasnejšie. Rýchlo som zdvihol svoj pohľad a pozeral som naň. Sakra.

  Na tvári mal zvláštny úsmev. ,,Tak submisívny," povedal potichu a ja som ho takmer nepočul. Ale myslím, že som ho počul zle. Aj tak som ale zčervenal. 

  Chcel som mu niečo povedať ale to do triedy vošiel učiteľ hľadiac na svoje hodinky. ,,Prepáčte že som musel odísť. Ale tých 12 minút si to predĺžime. To nebude predsa problém, že?"

Chims 😘