Sedeli sme v izbe Taeho, Jina a Haegyuna. Jin tu bol tiež, no do konverzácie sa zapájal prevažne so svojími dad jokami.
Haegyun sedel až príliš blízko mňa, no snažil som sa to ignorovať. Rozoberali sme aké spravíme téma, čo nakoniec vzniklo troma rozdielnymi názormi z toho jeden bol od Jina.
,,Vravím vám, recyklácia je to najviac ekologické čo môžme spraviť!"
,,A presne pre to, o tom budú robiť všetci. Čo takto topenie ľadovcov kôli zahrievaniu zeme?"
,,To by boli oba skvelé nálady, keby sme boli na základnej škole čo očividne nie sme. Ale od vás ani moc nečakám. Musíte premýšľať mimo bubliny zo základky. Unbelibubble," povedal a začal sa smiať ako keď umývate okná.
,,Prečo si vôbec tu?" povedal mu nepríjemne Haegyun.
,,Pretože to je aj moja izba. A je mi jedno, ak ťa to štve," len sa naňho usmial.
,,Ugh, to he fuk. Dohodnite sa na téme ale nie v mojej izbe. Takže vypadnite. Všetci," zamračil sa na Jina.
Jin si odfrkol a odišiel z izby so slovami že ide do obchodu. Tiež by som mal ísť. Po ňom odišiel Yoongi, nasledovaný Taem za ktorým som hneď kráčal aj ja.
No, skoro.
Haegyun ma chytil za ruku a zavrel dvere. Pritiahol si ma ku sebe tak že som bol chrbtom doslova opretý o jeho hruď. Svojou dlaňou chodil hore dole po mojej ruke a tvárou sa priblížil ku môjmu uchu.
,,Ako si chcel. Ani som sa ich nedotkol. Aké to šťastie, že na teba to neplatí," hovoril potichu a rukou skĺzol na môj bok.
Yoongi..
Prosím pomôž mi.
Chims 😘
YOU ARE READING
Let me Know
FanfictionKeď na školu príde nový žiak, ktorý zaujme už svojím výzorom, začnú sa diať a odhaľovať veci, ktoré by človek nečakal. Príbeh dvoch chlapcov ktorí si sú zdajne podobný, no mnohé osudy sú popretkávané rôznymi tajomstvami. Varovanie: S veľkou, VEĽKO...