Z iného sveta

Kapitola Dvadsiata Piata

„Si nádherná...“otec len úžasnuto stojí v hale. „Mám byť po kom.“pyšne sa naňho pozriem. Nenamieta a tak sa usmejem. Obaja sa sa ešte posledný raz pozrieme do zrkadla a ešte sa pri nás zjaví aj Chris. Výrazne lícne kosti a sivo-modro-zelené oči,vďaka nim nikto nepochybuje o tom, že sme rodina. Celkom sme aj zladili, musím usúdiť, keď sa na nás pozerám v zrkadle. Moje lesklé, zlaté mini šaty s hlbokým výstrihom a objemnou sukňou ladia s otcovými zlatými doplnkami a Chrisovou dračou naušnicou. Otec mi podá kabát a otvorí dvere. Začínam byť trochu v strese, keďže stať sa môže všetko. Zafúka chladný vietor,ktorý ma prekvapivo upokojí,ako keby odvial všetky moje starosti preč. Odrazu sa cítim ľahko, bezstarostne a dokonalo. Dnes to bude môj večer a nikto ho neskazí, v to verím.

V ruke držím uvoľnene pohár šampanského a rozprávam sa s ľuďmi na okolo. Nikoho z nich nepoznám, no zato oni poznajú mňa. Chvália ma ako som to s Chrisom perfektne zorganizovala a iný mi vravia, že ako vyrástla a zmenila sa. Pripadám si ako vo filme. Drahé šampanské, dotieraví ľudia na okolo,otravné mužské pohľady, hudba, žiara reflektorov a lesk. Odrazu ma niekto poťuká po pleci a mňa mykne. S úsmevom sa otočím,no ten mi skoro hneď zmrzne. Snažím sa netváriť znechutene a tak sa stále usmievam. „Netrvalo mi to niak dlho, kým som zistil Vaše meno, Katharine  Nikolson.“Stark sa uškrnul a prehrabol si vlasy. „Chceli by ste za to Nobelovu cenu?“sarkasticky som mu odvrkla a odpila si z pohára. „Tú už mám, ale nemám ešte drink s vami...“začal flirtovať. Stark zabudni. „Čo som niaká neodškrtnutá položka vo vašom zozname?“odbila som ho, no aj tak som sa usmiala. „Červenáte sa. Nie ste len položka.“ Už sa  zrejme asi červenám. Líca mi horia alebo je to možno teplo okolia. Uhla som pohľadom. „Prečo teraz mlčíte? Páčite sa mi, keď hovoríte.“ snaží sa zas získať moju pozornosť, ktorú ukradol muž, ktorý práve vošiel do miestnosti.

Stiahne mi žalúdok. Zmenil sa, ale stále je to on. Na tisíc percent, že je to on. Síce ma iné vlasy, iné oblečenie, no oči ostali tie isté. Jeho smargdové oči. Čo ak je to len náhodná poboda, rýchlo ma napadne a dúfam, že môj mozog má aspoň teraz pravdu. Každý má predsa na svete dvojníka, tak možno aj on má. Blbosť je predsa Boh Faloše. Začínam byť nervózna a hryziem si vnútornú časť spodnej pery. Stark niečo dookola mlie a mňa to vôbec nezaujíma. Zaujíma niekto iný. Môj objekt sa obzerá a vyzerá dosť znudene. Odrazu sa nám stretnú pohľady a obaja obelieme, ako keby sme videli smrť. Rýchlo som sa obrátila na Tonyho a on sa celý šťastný usmial:„Už mám zas vašu pozornosť.“ Pritakala som a on na niekoho zamával. Mával tým istým smerom, kde stál on. No ten ho ignoroval. „Takže je urazený. Vy Európania.“Stark zamrmlal. „Kto je to?“hneď som sa ho opýtala. „To neviete...“uškrnul sa a ja som si snažila v hlave vybaviť mená a tváre. No nakoniec pokrútim hlavou, nemôžem mu predsa povedať, že niekoľko metrov od nás stojí Loki. Veď by sa ma vysmial. „Boli ste v Prahe, tak sa nebudem čudovať. Thomas Highlove.“ako to povedal, tak mi prišlo. Do riti. Tak teda toto je náš slávny bankár, Thomas Highlove, miláčik nášho Chrisa.

„Dámy, páni, všetci, ktorí ste tu...“ Chrisova reč ma nezaujíma, nie jeho prázdne slová a sladké lži, ktoré tu každému pchá do hlavy. Zachytila som len pár slov. Usmievam sa aj keď na silu. Trasiem sa, no nedám to na sebe zdať. Odrazu všetci tlieskajú a ja ani neviem prečo. Highlove stojí úplne vzadu opretý o stenu s pohárom. Snažím sa mu naznačiť, že sa chcem sním porozprávať, no on ma buď ignoruje alebo mi nerozumie. Pozrie sa na mňa a pochopí môj pichľavý pohľad. Chcem ísť za ním, no už je pri mne Chris so Starkom. „Takže, vy dvaja sa už poznáte.“ usmieva sa na mňa ako idiot a ten americký playboy tiež. „Áno, už od včera “ odvetvím potichu a Starkovi venujem jeden pohľad. Až teraz som si všimla, že vyzerá celkom príťažlivo. Strapaté vlasy, briadka a fúziky. Vínovo, bordový oblek s bielou košeľou mu zvýrazňuje ego a sebavedomie. Stark sa usmeje:„Včera to bolo celkom zaujímavé, je tak Katharine?“ „Ale...“Chris je už na koni a zbavím sa ho len ťažko. „Potom.“ oboch jedným slovom odbijem a Chris zosmutnie. Určite sa tešil na niaké klebety, no tie zo mňa len tak ľahko nedostane. Teraz mám moment na vytratenie a tak sa nenápadne vzdialim. Môj cieľ je jasný. Stojí znudene vzadu pri stene a pije víno. Už len pár krokov a stojím pred ním. Ani som si nepremyslela, čo mu mám v pláne povedať. „Thomas Highlove, nemylím sa?“snažím sa byť odmeraná. „Williamova, dcéra Kat, mám pravdu?“hrá sa na gentlemana, ale nedarí sa mu. Oblieva ho teplo. Chcem mu prečítať myšlienky, no cúvnem od toho. „Takže už vieme, kto sme“ tieto slová poviem s ľahkosťou, ale aj tak tam slovo vieme zvýrazním. „Pán Highlove, chcela by som sa s vami porozprávať o pár veciach.“ dodám a usmejem sa. „O čom? Veľmi rád.“povie nervózne. „Nie tu. Príliš veľa uši.“obledne a ja sa usmejem, kývnem hlavou k balkónu.
Von ma ovial chlad. Postavil sa ku mne a premeral si ma celkom žiadostivo. Prvý dôkaz, že je to Loki. „Balkón, aké nostalgické. Pamätáš si?“ stiesne sánku. Dostala som ho presne, kde som chcela. „Nie? Tak ti to asi musím pripomenúť. Aj vtedy sme sa rozprávali...“sladko som povedala a pohladkalo ho po pleci. Strasie ho a skočí mi do reči:„Prestaň!“ „Čo tu chceš, Loki?“umlčala som ho bezvýrazným tónom. Spiera sa, no na koniec potichu povie:„To čo ty, Kat.“ Takže on je vo vyhnanstve a typujem, že nemá v sebe ani trošku mágie. Chudáčik alebo nie. Veď si to naozaj zaslúžil. „Dúfala som, že sa tak ľahko nestretneme a sme tu. Si môj... náš bankár.“ Uškrnul sa a prišiel, tak blízko, že cítim jeho dych. „Aj ja som sa čudoval zo začiatku, ale zrejme mi to vyhovuje.“ Pritiahol si ma a ja som zhíkla. Usmial sa a rukou mi prešiel po chrbte. Striaslo ma a odsotila som ho:„Na to zabudni, Loki.“ „A prečo?“
„Tu? Si sa zbláznil, že?“chytil ma za ruku, keď som to povedala „Takže ty a Stark?“ „Nie a čo ťa do toho.“odvrkla som. „Čo ma do toho?! Si pre mňa všetko...“ „Naozaj! To by si sa na mňa nevykašľal v Asgarde.“zasmiala som sa. „Nechápeš, to nepochopíš nikdy.“ „Si si istý?“sarkasticky som sa naňho pozrela. „A inak, v tých šatoch vyzeráš dosť dobre, tak sa nečuduj, že ťa tu chce Stark a polka chlapov pretiahnuť, ale tebe to vyhovuje, že? Aspoň budete mať viac zákazníkov.“ zaškeril sa a nadvihol obočie. „Choď do riti, Loki alebo pán Highlove.“ vytrhla som sa mu a odkráčala preč. Chce vojnu, tak ju ten hajzel bude mať. A začnem hneď. Plán sa začína pri mene Anthony Stark.

Cestou z balkóna som sa ešte zastavila pre ďalší pohár šampanského, o ktorom som dúfala, že mi pridá ešte odvahu. Hľadám očami Starka po miestnosti a nie je ho vôbec ťažké nájsť. Stojí v kruhu obdivovateľov a zrejme im rozpráva jeden z jeho až príliš fantastických príbehov. Vykročím jeho smerom, no niekto ma chytí za plece a ťahá úplne iným smerom. Ocitneme sa na chodbe, ja sa neznámeho prudko otočím a zistím, že neznámy nie je vôbec neznámy. Takže Aleas si zrejme nedá pokoj. „To už. Dúfala som, že sa neuvidíme tak skoro.“odvrkla som mu. „No...“ticho povedal. Má oblečený modrý oblek, ktorý mu ladí s očami. „No? Čo tu chceš?“prižmúrim oči a pevnejšie zovriem pohár. „Zabudol som ti povedať, že Loki je na Ze...“chce ešte niečo povedať, no snažiť sa ani nemusí. „Naozaj?!“ usmejem sa naňho a hneď na to mi úsmev zamrzne a vyprsknem „a vieš, že som ho tu dnes stretla ako  nášho bankára. Takže ak je to všetko. Adio amigo.“  No on hneď spustil a ja som len prevrátila očami:„A čo si urobila, keď si ho videla?“ 
„Poslala ho do riti, presne ako teba o pár sekúnd.“odpoveď na jeho otázku prišla rýchlo. Nadvihla som jedno obočie a otočila sa na odchod. „Si horšia ako som si o tebe myslel. Si zlá a krutá. A zamysli sa ešte raz. Veronie sa  po prevbáti dala na novú spirituálnu cestu. Je moja nová žiačka a s ňou pôjdem zachrániť Asu.“zastala som a otočila. „Tak ti gratulujem a pozdrav aj Veronie. Asi je pre teba hrozné, že si sa vo mne zmýlil,no nie každá dcéra je po svojej matke.“ bez emócií som povedala a odišla.

Chcela by som teraz niekoho zabiť, ale aj sa ísť vyplakať. Príde mi zle na žalúdok a ledva sa udržím, aby som sa tam nepovracala. Som rada za Veronie, no niekde hlboko vo vnútri žiarlim. Ona bola vždy tá čistá a hlavne ona je bojovník,ktorý je stvorený na záchranu sveta s vyšším poslaním. Ja, ja som len obyčajná mrcha, ktorá sa snaží utiecť a hlavne chcem žiť život, z ktorého budem niečo mať a budem sním spokojná. Otázka je, či som spokojná. Ani neviem ako,ale už stojím pri Starkovi. Usmeje sa na mňa a ja tiež. Smútok a hnev pomaly odídu. „Stál som tam sám a nemal som na výber...“započúvam sa do jeho rozprávania, no skočím mu do reči „Myslím, že tvoji drahí poslucháči nebudú mať na výber a budú mi musieť odpustiť tvoj únos.“ Všetci sa zasmejú a on sa ako chlapec začervenal. Môžem si nahovárať hocičo, no moje srdce pri ňom bije ako nikdy predtým. Pred pár týždňami som si myslela, že Loki je ten pravý, no čo ak som sa mýlila. Tiahne ho do stredu miestnosti, kde sa tancuje. „Dúfam, že tancuješ.“ mrknem naňho a on je celkom prekvapený. „Kedy sme si potykali?“
„Berme to tak, že teraz.“obaja sa na seba prihlúpo usmejeme. „Ako ťa mám volať?“je od nosa až po uši červený. „Nechávam to na tebe, Stark. Buď kreatívny.“ „Dobre, Nikolson.“ pritiahne si ma k sebe a ja určite neprotestujem. Položí mi ruky na pás a ja na jeho plecia. Hnev a nevraživosť ma už konečne, definitívne opustili. Hýbeme sa do pomalého rytmu a on sa mi pozerá len do očí:„Nikolson, môžem sa ťa na niečo opýtať?“ Puls sa mi zrýchli a prikývnem:„No, čakám.“
„Ako je možné, že nikoho nemáš?“ Pichlo ma pri srdci, lebo spomienky na mňa a Lokiho sú ešte farebné. Rany sa zrejme ešte nezahojili. Spoza Starkovho pleca ako tam stojí a zazerá po mne. Odrazu sa pri ňom zjaví Aleas a mňa skoro mykne. Hnev sa zas prebúdza. Obaja sa na mňa a Starka pozrú. „Neviem, zrejme som ešte nenatrafila na toho pravého. Odpoveď už máš a ja teraz niečo potrebujem.“ „No, čo to má byť?“ Možno to je hlúposť, ale vnútri cítim, že by to mohla byť pomsta, za ten súd v Asgarde. Za to ako sa na mňa vykašľal, ako chcel zabiť Veronie, ako má využil. „Pobozkaj ma a ihneď?“ Neprotestoval, pritiahol si a pery sa nám stretli. Bozkal ma vášnivo, no zároveň aj jemne. Zavrela som oči a nechala sa unášať hudbou. Celá horím. Pery sa nám odlepili a ja som sa usmiala. „Žiarlivý ex?“pozrie sa mi do očí. Je ako otvorená kniha, prečítam si jeho myšlienky. Taký nával emócií som nečakala. Je do mňa bláznivo zamilovaný, až mi je to divné a práve toto ešte posilnilo jeho emócie. „Dá sa to tak nazvať.“úsmev ala potmehúdka a on mi do ucha pošepká„Myslíš, že to bude stačiť?“
„Myslím, že nie. Nebola by ešte jedna službička, Stark?“potiahnem ho k výťahom a on pochopí. Daj mi ešte jeden bozk a mne nič neostane, len sa sa naňho usmiať. Prejdeme okolo Lokiho a Aleas. Venujem im krátky pohľad. Z Lokiho cítim nefalšovanú žiarlivosť, ktorú nevie potlačiť, no z Aleasa neviem vcítiť doslova nič.

POV Loki
Ako ju veľmi milujem, tak práve teraz ju tak neznášam. Neznášam hlavne toho preafektovaného Američana, ktorý ju bozkáva a drží za ruku. Viem, prečo to robí. Sladká pomsta za zradu jej vyšla. Keby som jej mohol prečítať myšlienky, tak by sa určite vnútri usmievala a vymýšľala by ďalší krok pomsty, lebo toto je pre ňu len začiatok.