Z iného sveta

Kapitola Pätnásta

Až do večera som bola v knižnici. Nechodí tam nikto, tak aspoň sa vyhnem zvedavým pohľadom, ktoré budem musieť trpieť celý večer a nebude to jedna z tých príjemných veci v mojom živote.

Otec mi raz povedal, že ak budú na mňa ľudia pozerať mám byť len rada. Vraj to robia, preto že som v niečom iná, že niesom ako to stádo obyčajných ovcí. On ma vždy videl ako výnimočnú a všetky moje chyby prehliadal, no tu je to úplne inak. Všetci tu vidia moje chyby, nedokonalosti a prehliadajú to málo dobré. Otec mi často len tak z ničoho nič prišiel na myseľ a to som mala dosť, co robiť aby som sa nerozplakala. Vyhŕkla mi slza a tiekla mi po líci. Utrela som si ju rukávom a striaslo ma. Premkol ma zlý pocit ako keby sa malo niekomu z mojich blízkych stalo niečo zlé, no možno som už paranoidná. Zlý pocit som rýchlo zahŕňala a ďalej som hľadala knihu,ktorá by mi mohla niečo povedať o matke. Aleas mi na jednej z hodín povedal, že moja matka zmizla až po Veľkej vojne, po Vojne svetov a v knižnici je niekoľko kníh o tej vojne. Pár som ich našla, no ani jedna z nich nebola tá, o ktorej mi vravel.

Až po dvoch hodínach som ju našla. Kniha nevyzerala vôbec staro aj keď bola zastrčená a zahádzaná ostatnými knihami. Aleas tvrdil, že informácie v tejto knihe sú celkom pravdivé a nie sú zmanipulované Asgarďanmi. Knihu som si zobrala a sadla si na svoje miestečko pri okne.

Začítala som sa a začalo mi byť z toho celého zle. Zbytočné krviprelievanie, ktorému sa dalo predísť, keby Odin poslúchol moju matku. Asa chcela zjednotiť deväť svetov mierom, no Odin násilím a teóriou, že Asgard by všetkým mal vládnuť. Asa zasvetila celý svoj život mieru a to ju stálo slobodu. Celé roky cestovala po svetoch aby predišla vojne,no Odin ten chcel niečo úplne iné. Matka sa vojne snažila zabrániť celý čas a o tom svedčia jej diplomatické cesty do všetkých svetov a aj na Zem, kde spoznala môjho otca a zamilovala sa doňho a Odin s Friggou ju chceli za to  vyhostiť a hlavne aj za to, že sa vraj mala spyknúť so Strážcom. Matka ma porodila na Zemi a hneď po pôrode sa vrátila naspäť do Asgardu, kde sa zohrala kľúčová časť vojny. Rada vyslancov deviatich svetov a Strážca zasadli. Niektoré svety sa chceli podvoliť a iné ako Hellheim chceli bojovať a neakceptovali ani matkine a Strážcove názory a tak vypukol ten najkrvavejší boj, v ktorom údajne mala moja matka prísť o život.

Zabuchla som knihu. Prečítala som  všetko a mám toho dosť. Možno niekedy vedieť menej je lepšie ako vedieť všetko. Obzrela som sa okolo seba, všetko to pozlátko má skryť obyčajnú prehnilosť. Na Zemi som si zvykla na korupciu, šikanu a na každodenné klamstvá. Zvykla som si na to, lebo môj otec. Ako malá som ho brala ako svätého, no ako som vyrastala, tak som si všímala jeho zlé stránky a tak ma tu už nič určite neprekvapí. Knihu som rýchlo odložila, tam kde som ju našla a rýchlo zamierila do svojej komnaty.
Všetko okolo mňa sa mi hnusilo. Prešla som okolo dvorných dám, ktoré si niečo zašepkali a zasmiali sa. Ich smiech sa mi zaryl do kostí a priala som si byť doma na Zemi vo svojej izbe.
Zavrela som sa v izbe a hodila sa na posteľ. Hlavou mi prechádzalo tisíc myšlienok. Čo teraz urobiť? Musím sa porozprávať s Friggou, Odinom a je mi jedno, čo všetko ma to môže stáť. Porozprávam sa s nimi na plese. Budú sa musieť mierniť oni aj ja,teda ja sa pokúsim a všetko ostatné bude už závisieť na nich. Čo ak sa nebudú chcieť rozprávať, čo ak tam vôbec nebudú? Blbosť, budú tam určite. Ten ples by si nenechali ujsť, veď je to ples asi budúcej vládkyne. Pristihla som sa pri žiarivých myšlienkach a snažila som sa ich zahnať, no už som nemala chuť byť to dobré, poslušné dievča. Poviem im to priamo, poviem im, že matka žije a za jej uväznenie môžu práve oni a ich chuť po neobmedzenému vládnutia. Niekto zaklopal a mňa myklo. Otec by povedal, že nemám čisté svedomie, ale to nemal ani on a  tiež ani ja ho nemám. „Ďalej!“vyhŕkla som a posadila sa. Do miestnosti vošiel Thor a ja som okamžite zbledla. „Čo chceš?“  vyštekla som a ani som sa neunúvala byť k nemu milá. „Pokúsiš sa jej ublížiť a zabijem ťa! “ celý červený v tvári zašepkal. Znudene som prevrátila očami a prehnane sladko zaštebotala:„Zlatko, o to ste sa pokúsili pred dvomi dňami ale nevyšlo...“ Očervenel ešte viac a ďalej si húdol svoje:„Keby tam nebol Loki a nemiloval by ťa, tak by si skončila mŕtva, potom čo si jej urobila.“ Už stál na krok odo mňa. Nezaujato som sa naňho otočila a prehodila:„Kľudni sa silák! Na jej sviatok ju nezabijem ale za ostatné dni sa neručím a teraz vypadni chcem sa obliecť!“ Ako nafučná paradajka odišiel a ja som len znechutene pokrútila hlavou. Síce sa na ňu hnevám, ale zabiť by som ju nezabila. Mala som ju príliš dlho rada ale pred ním môžem hrať hry. On ich aj tak nikdy neodhalí.

Krvavo bordové šaty mi pasovali ako uliate. Robili mi omnoho ženskejšiu postavu. Výstrih mi odhaľoval plecia a ostré kľúčne kosti. Rukávy som mala až od polky ramien. Dlhé vypasované rukávy  zakrývajú modriny na rukách. Obtiahnutý pás, korzet a splývavá sukňa zjemili moje krivky. Vlasy som si nechala rozpustené. Obzerám sa v zrkadle už pekne dlho a neviem s tým prestať. Ak tu budem  dlhšie stane sa zo mňa ešte väčší narcis. Zasmiala som sa. Som celý otec aj on sa dokáže do zrkadla pozerať celé hodiny. Odvrátim sa od svojho obrazu. Bola to len chvíľková slabosť, ktorú pociťuje každá žena, ale nie každá vtedy k sebe pociťuje nenávisť alebo nie každá vtedy k sebe pociťuje lásku. Povzdychla som a otočila, keď som drgla do Lokiho. Usmiali sme sa na seba a objala som ho. „Ďakujem za lístoček ráno, skoro som sa bála, že si sa na mňa vykašľal.“zašepkala som a on mi dal pusu na nos. Keď sme spolu správame sa úplne inak. Je milší, pozornejší, nie je tak chladný a aj ja som. „Nezabudol by som. Viem, že sa neznášaš zobúdzať sama.“ Odtiahla som sa od neho a s úsmevom som dodala:„Mumák jeden, tak to by si počkal, kým sa zobudím.“ „Mumák? To je čo za výraz?“ zasmial sa a ja som si zahryzla de pery. „To si celý ty, mumák môj.“pobozkala som ho na pery a jeho oči celé zažiarili. Spoza chrbta vytiahol čiernu zamatovú krabičku a podal mi ju. Váhavo som ju otvorila. Darček v nej mi vyrazil dych. Perlový náhrdelník, aký som vždy chcela. „Daj zapnem ti ho.“ Odhrnul mi vlasy z krku a jeho dlhými prstami sa mi jemne dotkol krku. Zapol mi náhrdelník a hlavou kývol na dvere.

Kým sme išli do siene, rozprával mi, čo celý deň robil. Povinnosti princa, ktoré by ma určite nebavili. Nudné papierovnie, ktoré robil za Thora a tiež aj jedna vraj z veľmi nudných Friggyných hodín meditácie. „Čo si robila ty? Teda okrem toho, že pol dňa si len prespala?“ Nechem mu klamať, nechcem mu klamať o tom ako veľmi sa mi to tu protivý a prečo. „Bola som v knižnici.“usmiala som naňho, no nezakryla som nervozitu a smútok. „Stalo sa tam niečo?“ starostlivo si ma premeral. „Nie len...som objavila jednu knihu a dočítala som sa o... Vojne svetov.“ Pochopil a ostal na chvíľu ticho. Kráčali sme ticho po schodoch až kým nezastal:„Čo chceš urobiť?“ „Ja...ja chcem sa s nimi o tom len porozprávať a povedať im, že matka zrejme žije.“hlas sa mi začal trochu triasť. „Nejdem ti v tom brániť ale prosím buď opatrná.“ On ma poprosil, čo u neho nieje vo zvyku. Pritakala som a pokračovali sme, až kým sme neprišli pred hlavnú sieň. „Tak a nech nás z tohto tu neporazí.“ trpko som sa usmiala a on sa povzbudivo usmial aj keď ani jemu sa tam nechcelo.

Nie každého bavia nóbl večierky a plesy a ja som toho vzorovým príkladom. Celý čas by som najradšej prestála len v kúte, no Loki ma stále niekde ťahal a chcel tancovať. Zrejme tuší, že ak sa pôjdem porozprávať s jeho rodičmi, tak to dobre nedopadne. Už zas ma chytil za ruku hlavou ukáže na parket. „Dobre ale už naposledy.“silene som usmiala a on ma už ťahal za ruku. Spoločenské tance mi nikdy nešli a hlavne nikdy som sa nevedela hýbať do rytmu. Teraz to bolo ešte ťažšie, telo mi ovláda stres a cítim sa ako keby som mala nohy z olova. „Neboj všetko bude v poriadku.“pošepkal mi, keď sme tancovali. „Myslíš?“jemným hlasom, skoro zanedbateľný vo víre hlasnej hudby som povedala. Ani on nevie ako to dopadne a duplom ani ja.
Keď sme dotancovali, začala som sa obzerať po sieni. Thor s Friggou boli na opačnej strane siene a tiež pri nich stála Veronie. Chcem sa snimi porozprávať ale nie pred Veronie a Thorom.