Z iného sveta

Kapitola Siedma

Na chodbe pred jeho izbou som sa mu zadívala do očí. Vôbec som nevedela, či to chcem a či vôbec sním. Zas sa ma začali zmocňovať pochybnosti. Spomenula som si na Bena, s ktorým som sa rozišla pred pár mesiacmi. Sklopila som oči a on mi rukou nadvihol bradu a vtisol mi bozk. Otvoril dvere a vtiahol ma do vnútra. Chcela som niečo povedať ale on ma umlčal jeho pohľadom. „Deje sa niečo?" opýtal sa ma potom ako sa mi začal hral s vlasmi. Nemusela som mu nič vravieť, určite si prečítal moje myšlienky. „Ben? Kto to je?"po pár sekundách sa ma spýtal zvedavo. „Nerob to, prosím." Vedela som, že ak by som neodpovedala, tak by si to prečítal v mojich myšlienkach. „Ublížil ti."striaslo ma a zaganila som naňho. „Prepáč, musel som."potichu zašepkal a pritiahol si ma k sebe. Stáli sme tam dlho,kým som sa od neho neodtiahla a nezačala mu rozopínať koženo zlatú bundu a on na mňa chvíľu prekvapene pozeral a ja som mu odvrkla:„Keďže si mi určite čítal myšlienky, tak vieš, že chcem naňho zabudnúť aj to čo mi urobil. Potom sa v mojom živote zjavíš ty a niečo sa vo mne pohne..." Ani som nestihla dopovedať a arogantne si ma pritiahol. Jeho správanie bola za sekundu diametrálne odlišné ale na to som si pri ňom už zvykla. Uškrnul sa a za zátylok si ma pritiahol ešte bližšie a odpovedal ešte arogantnejšie:„No a ja sa postarám aby si naňho zabudla." Zasmiala som sa ale o pár sekúnd som to chcela o ľutovať. Chytil za krk a oprel ma o stenu. Ja som mu rozopla bundu a vyzliekla mu ju. On mi pomaly rozopinal šaty a pri tom má bozkával po krku. Zips na chrbte sa mi zasekol a on ho agresívne potiahol. Počula som trhnutie látky a cítila som ako mi šaty padali z tela. Karhavo som naňho pozrela. Boli to najkrajšie šaty, aké som mala. „Prosím ťa, takých budeš mať, koľko len chceš." dopovedal to a sotil ma na posteľ medzi čierne vankúše. Nahol sa nado mňa a ja som sa mu pokúsila rozopnúť nohavice ale asi som príliš nešikovná. Pritlačil ma o vankúše, no ja som nechcela aby to mal so mnou jednoduché. Vyšmykla som sa mu a sotila ho na chrbát medzi vankúše. Zazrel na mňa ale potom sa zasmial. Chcel niečo povedať ale ja som ho rychlo vášnivo pobozkala. Držala som ho za zápästie a pritlačila ho ešte viac do postele. Nebránil sa až sa mi to zdalo divné. Prekročila som ho a sadla si na jeho bedrá. Povrtela som sa on ma odrazu prehodil pod seba. Hrudník sa mi prudko nadvihoval a v jeho očiach som videla žiadostivosť.

Hrala som sa mu s vlasmi,kým spal. Slnko už dlho svietilo do jeho komnaty, no mne sa nechcelo od neho odísť alebo skôr sa mi nechcelo ísť na raňajky a trpieť pohŕdavé pohľady, s ktorými som sa stretávala od malička. Myslela som si, že tu to bude inak ale očividne som sa mýlila. Celý večer som počula myšlienky ľudí a tiež ich šepot. Vždy ma budú brať ako dcéru zradkyne a ja neviem ani prečo.
Prestala som sa mu hrať s vlasmi a on po chvíli pomaly otvoril oči. Prižmuril ich a zavrtle nosom. „Dobré ráno." usmiala som sa naňho a on len prevrátil očami a potichu zamrmlal:„Aj tebe a neprestávaj s tým." Jeho rozospatý hlas mi ešte dlho rezonoval v ušiach. Rukou si pretrel oči. „Nie."vážne som sa zatvárila aj keď som sa chcela smiať, keď sa panovačne zatváril a podprel sa rukami. „Prečo?"panovačne zamrmlal a jednou rukou si ma k sebe zas pritiahol. „Po prvé je už neskoro a ty by si zaspal a po druhé..." Nebolo žiadne po druhé ale aj tak som to často vravela. „A po druhé?“nadvihol obočie a ja som sa jemne začervenala. „Po druhé, chcela som spraviť toto...“natiahla som sa k nemu a jemne ho pobozkala. Privrel oči a zašepkal:„Tak možno bol toto ten lepší nápad, hlúpučká.“ Odlepilavsim sa od neho a zagánila. Nech to myslel ako chcel, možno to povedal zo srandy ale uz časti sa ma to dotklo. „Ďakujem, princ. Ďakujem za peknú...noc.“natiahla som sa za šatami hodenými na zemi. Obliekala som si ich aj keď zapnúť som si ich už poriadne nevedela. Jednou sponkou som si ich rýchlo zapla. „Čakaj! Ja...nechcel som...“rychlo sa obliekal. Košeľu si ledabolo zapínal a snažil sa ma dobehnúť. Dvere komnaty som mu zabuchla pred nosom. Hnev vo mne už kypel. Chcel sa so mnou len vyspať a ja hlúpa som...som si myslela, že on ma má možno rád. Do očí sa mi tisli slzy a tie štípali ako nikdy predtým. Počula som ako za mnou niečo kričal ale ja som si razila cestu do svojej komnaty. Vybehla som po majestátnom schodisku, minula som niekoľko slúžiek, ktoré si niečo zašepkali. Vbehla som do svojej komnaty a zatresla za sebou dvere. Zošuchla som sa na zem a chrbtom sa o oprela dvere. Hlasno som sa rozplakala. Hlavu som si zaklonila a pozerala sa do stropu, ktorý sa mi zahlmieval pred očami a slzy ma až neprirodzene štípali ako keby mi po lícach tiekli kvapky lávy a do tváre si vypaľovali chodníčky.