Z iného sveta

Kapitola Tridsiata Piata

POV Loki
Kedysi by som Midgardom pohŕdal, no teraz sa tu cítim doma viac ako v Asgarde. Je to tu tak chaotické a akoby stvorené pre Boha faloše. Za týždne, čo som tu, som si zvykol na rýchly život plný poviností a stresu. Viem si predstaviť svôjho brata ako by patril tu k tej skupinke núl, čo sa povaľujú po chodníkoch v roztrhanom, špinavom oblečení. Pomyslím si, keď prejdem okolo žobrajúceho bezdomovca, ktorý mi náhodou pripomína môjho hlúpeho brata. Zastavím sa pri ňom a on na mňa pozrie ako na jeho spasiteľa. Z kabáta vytiahnem peňaženku. Jemu sa rozjasnia oči, no ja v tom momente zas vrátim peňaženku do vrecka a uškrniem sa. ,,Zabudni, aj tak si za toto všetko možeš sám." Rýchlo mu prečítam myšlienky a dodám:,,No ale čo by som mal čakať od alkoholika, ktorý mlátil svoju ženu." On na mňa len vypleštil jeho mútne oči podliate krvou. Nepovadal som už nič a odkráčal som. Týchto ľudí zo srdca neznášam. Sú takí... čo dodať úbohí a ľahko manipulovateľní, tiež nudne-ľahko čitateľný. 

Cestou domov som sa ešte zastavil v kaviarni, dať si silnú kávu, aby som mohol ešte večer doma pracovať na počítači. Sadol som si k stolíku v rohu kaviarne pri veľkej poličke s knihami. Mám čas a tak som z poličky vytiahol knihu s ošúchanou väzbou. Strany sú zažltnuté a niektoré aj dotrhané. Pokrčím nosom, lebo neznášam, keď sa ľudia správajú ako barbary a ničia knihy. Až teraz si pozriem na prednú stranu knihy. Oscar Wilde, PORTRÉT DORIANA GRAYA. Hm, tak od neho som ešte nečítal nič. Pozriem sa na hodinky a zistím, že čas plynie ako voda a ja už musím bežať. Postavím sa a namierim si to k pokladni s knihou v ruke. ,,Zaplatím."poviem celkom príťažlivej časničke a usmjem sa na ňu. Prikývne a donesie mi bloček. Dám jej peniaze a opýtam sa jej, keď mi chce vydať:,,Možem si tú knihu zobrať so sebou, keď vám zaručím, že u mňa nájde dobrý domov?" Usmeje sa a začervená:,,Ja myslim, že áno. Teraz sa nájde málo ľudí, ktorý by chceli starú ošúchanú knihu." Chce mi podať výdavok, no je len pokrútim hlavou a usmejem s naspäť. Výdem von a zamierim k svojmu autu v podzemných garážach, kde nájdem policajtov postávajúcich okolo neho. Prekrútim očami a dobrá nálada z kaviarne hneď vyprchá. Spomenim si, ako mi raz Kat hovorila, že policajti patria k tým hlúpym, no a tí to vyzerajú dosť tupo. Uškrniem sa, lebo hra sa začína. Nieže by to bola niaká zložitá šachová partia s majstrami sveta, no aj takéto malé manipulovanie ľudskej mysle poteší. ,,Páni, čo sa tu deje?"usmial som sa na nich, keď som prišiel bližšie. ,,Pane, stojíte na zlom mieste a k tomu ste si zrejme   zabudli obnoviť plat..." začal jeden z nich, no njaprv som ho umlčal jedným pohľadom. Zas som sa usmial a využil svoj šarm:,,Ste si istí, lebo u mňa sa chyba stať nemohla." ,,Pán Highlove, ale my to tu máme jasne napísané."pokračoval druhý s nekompromisným hlasom. Ja som naznačil, že sa na to chcem pozrieť a dokým mi to neukážu, tak odmietam niečo riešiť. Podali mi tablet, kde im svietilo, že moje auto naozaj parkuje na zlom mieste a nemám obnovenú platbu na tento mesiac.Nenápadne som urobil rukou pohyb a pomocou mágie zmenil všetky údaje, čo tam mali, tak aby mi to vyhovovalo. Budú si myslieť, že platím, aj keď nie. Veď načo, keď si možem takto uľahčiť život. Otočím tablet na nich a urobím nevinný pohľad:,,Páni policajti, ale tu je všetko ako má byť. Neviem, kde sa stala chyba." Zmätene sa na seba pozreli a z rúk mi tablet zobrali. Pozerajú sa na to ako vyoraný. Kat mala pravdu. Spomeniem si na ňu, teraz by sa tu určite premáhala, aby sa nezačal bláznivo smiať. Najradšej by som ju teraz videl, pritiahol si ju k sebe... No keby som sa pri nej teraz zjavil, tak by po mne niečo hodila, možno knihu. Nazúril by som ju a ešte viac zrejme znepriatelil. ,,Tak vyzeráto, že je to teda chyba na našej strane. Ospravedlňujeme sa."vytiahne ma z myšlienok jeden z policajtov a ja sa na nich prísne pozriem. Nasadnem do auta  a ešte skôr ako naštartujem, tak im ešte poviem cez stiahnuté okienko:,,Páni, bol by som rád, keby sa tieto neprijemné situácie už neopakovali. A ak áno, tak si budem musieť pohovoriť s vaším nadriadeným a to by som nebol rád."