Kapitola Tridsiata Druhá

70 6 0
                                    

POV Aleas
Musel som sa zamyslieť a vymyslieť  nové detaily  plánu, pretože sa vyskytla menšia komplikácia s menom Thor. Stále s jej rozhodnutím nesúhlasím, lebo neviem, či práve jemu môžeme veriť. Síce nie je ako jeho otrasný  brat, no stále je to jeden zo zvrchovaných a namyslených Asagarďanov. Zadíval som sa na Alatyr a moc kameňa ma pohltila. Ocitol som sa v jednej z možných realít a zhodnocoval situáciu až do momentu, kým neprišla Veronie s Thorom. Odtrhol som sa od kameňu a vrátil sa naspäť do reality. „Máš už nový plán?"previnilo sa ma opýtala a sklonila hlavu. Najradšej by som jej vynadal, že jej impulzívnym a neuváženým rozhodnutím z lásky skoro zničila môj plán a mesiace prípravy, no nemôžem jej to mať za zlé. Je predsa človek a tí majú city, ktoré ich ovládajú. Rozhodnem sa ju nekarhať:„Plán som nevymyslel, ale sme dostatočne pripravení a keby sa niečo zomlelo, tak budeme musieť improvizovať. Dúfam, že s tým nemáte problém." Obaja len pokrútili bez slova hlavami a ja som si ešte raz stihol prezrieť. Veronie sa obliekla celá do čiernej kože ako vždy. Hodí sa jej to, je vysoká,chudá, so výraznými krivkami, takže asi by som bol slepý, keby som nepovedal, že v tom nevyzerá dobre. Dlhé vlasy si zapla do vysokého copu. Cez plecia si prehodila čierny plášť a s úsmevom povedala:„Tak myslím, že by sme mohli vyraziť." Pozreli sme sa na seba a obaja sme vedeli, že už to nemá zmysel dlhšie odkladať. Buď nás čaká dobrodružstvo so šťastným koncom alebo dlhá a bolestná smrť, no pre Asu sa mi to oplatí riskovať.

Premiestnili sme sa skoro niekde na inú stranu vesmíru. Dostali sme sa do toho najtemnejšieho kúta deviatich svetov.  Muspelheim, svet temna a smrti. Dosť dlho mi trvalo, kým som zistil, kde naša cesta bude smerovať, a tak mesiace premýšľania, plánovania a žrania si nervov s Katherinou ma doviedlo do samého pekla. Rozhliadli sme sa okolo seba. To čo sa nachádza okolo nás by sa dalo opísať ako najväčšia ohnivá diera svetov. Nikoho nikde, len kamene a láva. „Tak tu by som žiť nechcela, ani keby mi zaplatili milión libier."Veronie prehodila a nervózne sa rozhliadla. „Žije tu vôbec niekto? Veď to je ohnivá riť."zahrmel Thor s jeho hrubím hlasom a kopol do kameňa pred ním, ktorý odletel niekoľko metrov. „Museli sme ho brať?! A áno, žijú tu duše hriešnikov, démonov a kto vie, čo iné."prvá veta bola určená Veronie a tá druhá hlučnému princovi Asgardu, ktorý na nás púta príliš veľa pozornosti. Obzriem sa ešte raz okolo seba a v mysli hľadám tú správnu cestu za Asou. Cítim ju, počujem jej hlas, no musím zistiť  smer. Keby to bolo také ľahké. Pri týchto dvoch sa mi sústrediť nedá, hlavne pri princovi. Pozriem na Veronie a hlavou jej kývne, nech ide ku mne. S Katherinou by to bolo ľahšie, lebo čítanie myšlienok je v tomto prípade praktické. Pochopila a nahla sa ku mne, aby nás Thor nepočul. Potichu som jej povedal:„Choďte nenápadne skontrolovať okolie." Privrela oči a urazene sa zatvárila:„Chceš sa nás zbaviť? Ja Thorovi dohovorím." „Nevymýšľaj! Teraz na to nemáme čas a ja sa potrebujem sústrediť."skočil som jej do reči a znamenalo to koniec debaty na túto tému.

Keď sa konečne vzdialili, opatrne som si našiel miesto na meditáciu.  Zavrel som  oči a na začiatok začal vnímať svoj dych. Rýchlo som sa upokojil a začal hlbšie vnímať energie okolo seba. Vďaka tomu, že som tak blízko Asi, podarilo sa mi s ňou spojiť po rokoch. Samého ho ma to prekvapilo, lebo tento moment som nečakal. Stalo sa to tak náhlo, že ani neviem, čo mám povedať. Pred očami sa zjavil obraz jej tváre. Nezmenila sa. Krásna ako predtým, aj keď väznenie zanechalo niake známky. „To vám ale pekne dlho trvalo. Už som myslela, že ani neprídete."   povedala a cez to všetko, aká je unavená, tak sa usmiala ako kedysi. Ja hlupák som za nezmohol na nič iné ako NO! Nepovie mi na to nič, lebo ma veľmi dobre pozná. No je ďalšia otázka ma zarazí:„Prišla s tebou aj Katie? Nedalo sa mi s ňou niekoľko týždňov, možno mesiac, spojiť." Sám neviem, čo jej mám na to povedať. Nerád by som jej zlomil srdce, ale nechcem jej ani klamať . Neviem, ako jej mám povedať, že jej dcéra je tvrdohlavá a zaujatá len sebou. No Asa to mohla tušiť, veď muž, s ktorým má svoju dcéru je obyčajný kariérista bez záujmu o ostatných, ak nerátame jeho dcéru. Prehltol som. Našťastie si nemohla prečítať moje myšlienky a tak jej poviem polo pravdu:„Ahm, nie je tu. Kat je na Zemi s otcom a nepodarilo sa mi s ňou spojiť." Je na nej vidno, že ju to zamrzelo. „Bez nej to budeš mať ťažké. Sleduj stopu mojej energie a hlavne pozeraj sa poriadne, aj keď je už neskoro"jej obraz zmizol a mňa niekto vytrhol z meditácie. „A kurva..." Predo mnou stáli dve ohnivé obludy. Už už som chcel chytiť kopiju na chrbte, no za sebou som začul zvuky. Strhol som sa a zaváhal, no a presne to som nemal. Pred očami sa mi zatmelo a pamätám si už len tvrdý pád na zem.

Z iného svetaWhere stories live. Discover now