Z iného sveta

Kapitola Tridsiata Štvrtá

POV Aleas
Jej plán sa mi samozrejme nepáčil, no ak sa z tadiaľto chceme dostať, tak to vyskúšať musíme. Celý jeden deň som trucoval, no komu by sa páčilo, keby mali využiť jeho temnú moc a vyvolať ju tak, že použijú bolestné spomienky. Myslím, že nikomu noremálnemu. Bol to Asin nápad, no a keď mi ho predstavila, myslel som si, že sa tu za tie roky zbláznila. „Nie, nepreskočilo mi, ale možno sa o chvíľu aj tak stane  z tej tvojej zanovitosti."zavrčala na mňa a Veronie s Thorom s ňou súhlasili, tak mi teda neostalo samozrejme nič iné ako ich poslúcnuť a začať sa pripravovať.

Ostáva len niekoľko minút do začiatku našeho plánu, ktorý v pekle rozpúta peklo. Veronie nervózne postáva a občas venuje Thorovi ustráchaný pohľad. Ich vzťah sa tu za niekoľko dní prehĺbil a keby stratili toho druhého, tak neviem, čo by robili. Pozriem sa na Asu, ktorá sa cez to všetko usmieva a je podporou pre nás troch. Jej podpora a úsmev mi tak dlho chýbali a teraz mám šancu mať ju zas pri sebe ako kedysi. „Vážení, poďme si ešte raz zhrnúť plán." navrhnem a všetci prikývnu. „Urobíme chaos. To je na mne."povie celkom hrdom Thor, no všetci na neho pozrieme, že nech ešte počká, lebo najprv sme na rade my. „Ja a Veronie ti pripomeniem najbolestnejšie spomienky zo života alebo hocijaké bolestivé scenáre a teda tým ťa vyprovokujeme , aby si použil a ovládol svoju temnú energiu. Vyslobodíš ma z tohto tu. Stráže zatiaľ niečo postrehnú, takže musíme byť rýchly." Asa dopovie a zas sa všetci pozrieme na thora, ktorý pôsobí stratene a ja mu rukou naznačím, že teraz je na rade on. každá partia musí mať jedného dementa. To by určite povedala Kat s lokim a obaja by sa uškrnuli tým ich egocentrickým úsmevom. Thorovi to konečne docvakne:„Aaaaa, tak a my s Veronie urobíme chaos, kým vy pôjdete po ahm... ahm...ahm, no po dačo. No a stretneme sa pred jaskyňou a tam uvidíme, jako bude. Dobre som to povedal?!" Najradšej by som ho z celého plánu vynechal, lebp práve on bol dôvodom, prečo nám to na prvýkrát nevyšlo. No väčšina rozhodla inak a tak Thor zohráva dosť kľúčovú úlohu. „Povedal si to celkom dobre a skús to aj tak prosim ťa urobiť."snažil som sa to povedať s kľudom v hlase, no jeho hlúposť a prhkosť ma znervózňuje. „Ja myslím, že môžeme začať."potichu povedala Asa a zadíval som sa jej do očí a prečítam si jej myšlienky. Asi ma za to budeš chcieť zabiť, ale teraz záleží na všetkom. Smutne sme sa na seba usmiali a v mysli som jej poslal správu. Vieš, že mi tieto časy a bláznivosti chýbali? Poídem k nej, tak aby sa mi mohla dotknúť spánkov a pomocou jej oslabenej moci vyvvolala spomienky. Aj keď je jej moc stokrát slabšia podarilo sa jej to na prvý raz a za pár sekúnd. Pred očami sa mi začalin objavovať rôzne obrazy a ani jeden z nich nebol príjemný.

Tma pred mojimi očami sa premenila na obraz ešte zrejme z môjho detstva. Neviem , koľko tam mám rokov, no vtedy tam bolo všetko iné. Ja a Loki sme boli priatelia, teda vtedy som si to myslel. On bol princ a ja len obyčajný syn lorda, on ovládal mágiu a ja nie, no cez to všetko sme spolu dokázali vychádzať. Smejeme sa a sedíme spolu na schodisku do Veľkej siene. Všetko je tak bezstarostné, kým nepoviem jednu vec:„Dnes v noci som mal sen. Snívalo sa mi, že som mal takú moc ako ty a možno aj väčšiu. Nebolo by to úžasné, Loki?! Boli by sme najsilnejšia dvojica v celom vesmíre." Tu sa to medzi nami začalo lámať, Loki bol a aj je príliš zameraný na seba a nikdy sa nevedel vyrovnať s tým, že je niekto od neho silnejší, lepší. „Nebuď hlúpy Aleas, ty nikdy nebudeš ako ja. Veď niesi ani syn boha. Môj otec ťa sem len zavolal, aby som sa neunudil na večnosť, tak nezabúdaj, kde je tvoje miesto. "odfrkol a odišiel.

Ďaľšia spomienka. Presne z dňa, keď si práve mňa vybral Alatyr. Vtedy som už poznal Asu. Videla vo mne jediná potenciál a potajomky ma začala učiť umeniu mágie. Vravela, že vo mne vidí dar, vraj som predurčený na veľké veci. Bol to deň ako každý iný až na to, že po tisíc rokoch si mal Alatyr vybrať svôjho nového Strážcu a tak sa všetci zhromaždili do Veľkej siene a čakali. Stál som o kúsok ďalej od Odina, Friggy, Asi a Princov. Všetci si mysleli, že Alatyr si vyberie Lokiho, lebo sa o ňom hovorilo, že ovláda mágiu ako nikto iný. Tajne som dúfal, že Asa bude Strážcom, lebo Loki nikdy nebol pripravený a bol príliš skazený. Vo vzduchu bolo cítiť napätie ako nikdy. Loki si veril a tak sa len usmieval na každú stranu, taktiež aj Frigga a Odin. Pozrel som sa na Asu s prosebným pohľadom nech to skončí a ústami som naznačil:„Držím ti palce." Ona sa len usmiala a pokrutila hlavou. Je tak skromná. Každú chvíľu sa to malo stať. Nikto nevedel, čo sa má diať. Všimol som si, že Loki znervóznel, lebo sa nič nedialo, no ja som v hlave pocítil pichnutie a odrazu obrovskú bolesť. O pár sekúnd som začul hlas. Obzrel som sa, no zrejme musel byť len v mojej hlave. Odrazu som pred očami videl všetko, celú minulosť a tiež, čo sa deje naokolo vo svetoch. Zľakol som sa  a trhol sebou. Nikto si nič nevšimol, lebo sa všetci pozerali okolo alebo na Lokiho, ktorý bol už doslova nervózny a nazurený. Zas ma pichlo v hlave, no teraz som pocítil nekonečné vedomosti. Tep sa mi zrýchlil a hlava sa mi točila a potom to prišlo. Sám som nevedel, ako sa to stalo, no moje nohy sa začali pomaly odliepať od zeme. Vznášal som sa vyššie a vyššie. Pomaly mi začalo dochádzať, čo sa deje. Mal by som byť rád, no bojím sa. Keď som vo výške dvoch metrov, tak ruky mi odrazu jemne začnú žiariť. Potom už aj celé telo a o chviíľu cítim energiu, mágiu okolo mňa a v sebe. A potom to prišlo. Žiaril som tak jasno ako slnko a už sa všetci pozerali len na mňa. Vo mne nastal výbuch energie a celá sála bol zaliata mágiou a žiarou zo mňa. O minútu žiara vyprchala a padol som na zem. Pád som námatkovo zabrzdil nijakým kúzlo a tak pristátie nebolo. Nikto nepovedal ani slovo, všetci boli ticho, lebo práve toto nečakali a ani ja. Asa si rukami zakrývala ústa a rozbehla sa ku mne. Nevedel som jej prečítať myšlienky, no bola rada.