Z iného sveta

Kapitola Dvanásta

Na dvere mi niekto silno a hlasno zaklepal. Hlasné búchanie mi išlo roztrhnúť hlavu. Rýchlo som si z vešiaka zobrala župan a zakričala nech vstúpia. Vedela som, že Loki by to nebol. Ten chodí ako sa mu zachce. Do komnaty vošla  Veronie, Frigga a Thor s Odinom. Rovno celá delegácia ľudí, ktorí mi deň určite nezlepšia. Strapaté vlasy mi padali do očí. Určite musí byť na mňa zaujímavý pohľad. Župan som si na hrudi pritiahla ale aj tak som sa necítila o nič komfortnejšie. Neurobila som žiadne pukrlé a ani sa nesnažila pôsobiť vychovane. Veď na čo, aj tak ma majú za niečo horšie. Veronie naznačila ústami ahoj, no  Thor ten na mňa len potichu zazeral. Vycítila som z neho strach. „Katharine, sme tu aby sme ti povedali, že sa už môžeš pochybovať po paláci a okolí.“milo začala Frigga, no jej hlas bol aj tak ostrý a povyšenecký. Na mojej tvári sa na pár sekúnd zjavil ľahostajný úsmev, ktorý vyústil do strohej vety bez ironického tónu:„Ale a čo vás k tomu rozhodnutiu doviedlo?“ Vo dverách za ich chrbtami sa zjavil Loki. Oprel sa o stenu a tváril sa ako obvikle, že ho nič nezaujíma. „Možno už ťa nemáme dôvod, prečo ešte držať v komnate...“ Odin sa ozval a mne bolo jasné, že on si len chce nájsť dôvod ako mi ukázať, že som len slabé bezcenné dievča. Na to nech zabudne a hlavne na to, že som slabá a hlavne nech si vyhodí z hlavy, že som bezcenná. Pokračoval:„A svoje činy si už určite oľutovala“ Urobila by som to ešte raz určite. Loki nadvihol jedno obočie a zachcechtal sa. Prestaň s tým, pomyslela som si a on sa zas usmial. Medzi tým som Odinovi súhlasne prikývla hlavou. Loki sa na tom celý čas zabával. Thor si odkašľaľ a očami mi naznačil, že sa mu mám ospravedlniť. „Ahm...Thor je mi to tak veľmi...“a teraz povedať to slovo, ktoré ani vážne nemyslím. „ľúto...ale niekedy je lepšie byť ticho.“
„Podľa mňa by tu mala ostať ešte najmenej mesiac!“zvrieskol Thor a ja som sa len usmiala. Veronie mala zaťaté sánky a tvárila sa ako by tu vôbec nechcela byť. Vždy sa snažila vyhýbať príliš veľkým drámam. Provokatérsky som pred Thorom nadvihla ruku a s malým plamienkom na dlani. „Nevyhrážam sa ti zatiaľ ale pamäť ti ešte hádam slúži alebo nie Thor?“jeho meno som si vychutnala a zdôraznila prvé dva písmená. Frigga sa nervózne nadýchla a prstami švihla. Thor sa razom ukľudnil. Tento typ kúzla som skúšala so Strážcom ale niak extra mi nešiel. Silene sa usmiala:„Máš všade voľný prístup a my už ideme!“pozrela sa prísne na jej syna a manžela. „Určite sme ťa zobudili a chceš si ešte oddýchnuť.“ Na ňu sa nedá dlho hnevať, jediná z nich sa vie aspoň milo správať.

Veronie neodišla a ani Loki. Obaja asi čakali, kým odíde ten druhý. Loki prevrátil očami a otrávene na Veronie zavrčal:„Dávam ti desať minút a potom od nej vypadneš.“ Hej, správaj sa milo,prečítal si to v mojej mysli a len znechutene prevrátil očami. Aké typické pre tebe, niesom len tvoja. Zatresol za sebou dvere ako malé dieťa. Pokrútila som hlavou a trochu sa zasmiala. „Prečo si mu nič nepovedala a čo ti je smiešne?“ vyprskla na mňa a celkom poriadne rozúrená. Zahľadela som sa jej do očí a prečítala si, na čo myslí. Hnev, znechutenie, smútok a sklamanie. „Ja som mu povedala, že má byť milý.“ Zle povedané, nič nepočula. „Neotvorila si ani ústa, tak mi netvrď, že si mu niečo povedala.“ Mohla som si v ten moment zahryznúť do jazyka a byť ticho ale ja som Ja:„Existuje aj čítanie myšlienok, iný typ komunikácie.“ Rozhodila rukami:„Čo to je do pekla s tebou?! Na hlavu si tu padla?! Chováš sa ako keby ti to tu patrilo!“ Bola som ticho a čakala, čo ešte povie:„A od kedy vôbec ho máš radšej ako mňa?!“ Tak toto zabolelo aj mňa. V jeden moment som jej chcela povedať naozaj všetko. Chcela som jej povedať, že mňa to mrzí,že je mi ľúto ak som jej pokazila život, že som ju so sebou vôbec ťahala a tiež aj o Strážcovi. No niečo vo mne chcelo byť ticho a hlavne nič nevravieť o Aleasovi.
Hlboko som sa nadýchla a rýchlo zo seba niečo vytriasla:„Kto povedal, že ho mám radšej ako teba?“ Chcela som ešte niečo povedať ale skočila mi do reči:„Tvoje oči, keď odchádzal.“ Ticho som zostať nemohla aj keď vôbec nevedela, čo povedať. „Prepáč, že som ťa sem ťahala a možno ti pokazila život.“vyhŕkla som chladne. „Práveže som rada, že som tu. Páči sa mi to tu, našla som si tu priateľov.“ Prestala som počúvať. Určite sa baví s niakými Thorovými parťákmi, ktorých zaujíma len boj. Ona pokračovala:„Všetko je tu úžasné, ale za akú cenu. Stratiť ťa.“ Pokrútila hlavou a išla k dverám. Ako sa dotkla kľučky, ešte raz sa otočila a dodala:„Mohla by si byť aspoň trochu  vďačnejšia.“