Z iného sveta

Kapitola Šesťnásta

POV Loki
Kurva. Toto sa nemalo stať a hlavne nie takto. Mali ju nechať dohovoriť a nie skočiť jej do reči a hlavne nemali jej vynadať do obyčajnej bláznivej klamárky. Chcel som niečo urobiť, no všetko okolo mňa sa zlialo do jednej veľkej machule a ja sa nedokážem ani pohnúť. Cítim ako sa jej zrýchľuje tep, ako sa bojí a hlavne ako v nej narastá hnev. Ovládaj sa,hlavne už nič nerob a všetko bude dobré. Ona ma však nepočula. Otočila sa na Odina,cez hluk však nepočujem, čo mu vraví. Musím ísť za ňou,v sekunde som sa teleportoval na druhú časť siene k nim. „Loki, ty sa do toho nemiešaj."chytil ma niekto za ruku. Matka. V jej očiach som videl strach, smútok a bolesť z toho, že niekomu klamala. Frigga mala vždy príliš dobré srdce na môj vkus. Vytrhol som sa jej a odmietavo na ňu pozrel. Prepáč, ale teraz ide o ňu, pochopila, no v srdci sa jej niečo zlomilo. Prešiel som ku Kat a postavil sa za ňu. Na otca som vrhol pohŕdavý pohľad. „Vďaka tebe, teraz trpí."rýchlo hovorí a metá očami blesky „Mal si vtedy na výber ale nie! Veď predsa môžem obetovať jeden život a zachrániť si tak svoj posratý chvost!" Chcel som niečo povedať, no zamiešal sa do toho môj brat:„Akým právom si dovoľuješ nadávať môjmu otcovi?!" Celá červená sa naňho pozrela:„Takým právom ako Odin obetoval moju MAMU!" Prestáva sa ovládať a to už neznamená nič dobré. Nevládzem sa na to už viac pozerať aj keď viem, že ma teraz potrebuje. Neviem, čo povedať. Cítim jej bolesť a túžbu po spravodlivosti, ale tú takto nezíska. Na mojej tvári sa skriví pohŕdava grimása, ktorú som vlastne ani nechcel urobiť. Odin sa na mňa otočí ako keby čakal, že niečo urobím. Len nadvihnem povyšenecky obočie. Aj Kat na mňa zíza. Všetci čakajú, že sa postavím práve za nich,no ja nechcem byť ani na jednej strane. Odtiahol som sa od Kat, síce ma to bolelo, no bude to najlepšie. Thor to zbadal a prižmúril oči, tiež aj Frigga, ktorá tam zatiaľ len nečinne stála a celé jej to trhalo srdce. Veronie odrazu chytila Kat za ruku a snažila sa ju upokojiť, no teraz je to niečo nemožné. Kat ma preklínala pohľadom. Celý čas čakala, že sa za ňu postavím ale prečo by som mal riešiť ich problémy. Všetci mi začali liezť na nervy, dokonca aj Kat, ku ktorej som len pred minútami pociťoval niečo silné. Uškrnul som sa a prekrížil som si ruky. „Ty nič k tomu nepovieš?!" zreval na mňa Odin ako keby som bol decko. „Nie. Rodinné hádky ma nikdy nezaujímali."kľudne som prehodil a znudene sa naňho pozrel. Veronie vyprskla:„Ani keď sa jedná o dievča, ktoré miluješ?" Kat má slzy na krajíčku a čaká či vôbec niečo poviem. Odvrátim od nej pohľad a zaganím na Veronie. To dievča nevie, čo chce a s tým je podobná Kat. „Ani vtedy."neutrálnym hlasom poviem. Viem, že som teraz urobil chybu, no keby som sa pridal ku Kat moje postavenie by bolo na dvore výrazne ohrozené. Niekto by sa rozhodol pre lásku a zas niekto pre kariéru a to aj cez to, že zlomí milovaným srdce. Frigga vzdychla, keď to počula a venovala mi zlomený pohľad. Kat sa odvrátila. Jej myšlienky boli chaotické a nedokázal som okrem bolesti z nich vyčítať nič. „Stráže, odveďte Katharine do cely!“ Odin ľadovo povedal a ja som naňho vyvalil oči, teda všetci okolo. Nepočul som ďalej už nič. Všetko sa vo mne lámalo a nedokázal som už nič urobiť. Ako ju strážne viedli do väzenia, venovala mi pohľad plný nenávisti a perami naznačila jedno slovo, ktoré od nej zabolelo. ZRADCA.

Teleportoval som sa mimo palácu. Plášť prehodený cez hlavu aby mi nikto nevidel do tváre. Postavil som sa na nohy pred Strážcovou jaskyňou. Zafúkal nepríjemný vietor a chlad hrýzol až do kostí. Vošiel som do jaskyne a prešiel cez celú jednu chodbu. Drahé kamene vyrstujúce z stien ma na malú chvíľu fascinovali a túžil som si jeden z nich odtrhnúť. Už určite vie, že som tu, ale niekde sa aj tak skrýva. Ľahol som si na mäkkú trávu v jednej zo siení a predtým som si ešte odtrhol jedno jablko. Prhadzoval som si ho v ruke až po kým mi ho niekto nevytrhol pomocou mágie z ruky a namieril na mňa ostrie kopije. „Čo tu chceš?!“ Strážca zasyčal a ja som sa naňho uškrnul. Postavil som. Som od neho vyšší, prejdem k nemu na pár centimetrov a egocentricky sa usmial:„Aleas, bol som tvoj priateľ.“ „No to bol...“ očami zagúľal. Pokračoval som:„No a ako tvoj bývalý priateľ, by som ti chcel niečo povedať...“ Hlas sa mi zachvel a on prižmúril oči a zasyčal:„Čo sa jej stalo?!“ „Ty si jej povedal o tej knihe?“ miesto odpovede otázka. „Ty by si jej tú pravdu povedal?“ ďalšia otázka. „Je obvinená zo zrady a z prekrúcania pravdy.“povedal som na jeden výdych a zadíval sa na Aleasa, ktorý obledol a zagánil na mňa. Otvoril ústa, ale skočil som mu do reči skôr než stihol niečo povedať:„Neurobil som nič.“ Bolo mi jasné, že práve na to sa chcel opýtať. Krv sa mu nahrnula do líc a chytil ma pod krk. „Ty...obyčajný bastard! Miloval si ju vôbec?!"už kričal a ja som sa ne neho len usmial. Milujem ju, no vtedy som nemohol urobiť nič, nedokázal som to. „Zajtra je súd a chcem aby si prišiel.“ priškrtene som povedal a on ma pustil. „Chceš aby som bol jej obhajca, lebo ty si slabý.“pohrdavým tónom odsekol. „Tvoje slovo je silnejšie ako moje, síce som princ.“jemným hlasom som povedal a na chvíľu sa odmlčal. Viem ako naňho:„Asu si stratil a tú si naozaj miloval, lenže ona teba nie.“ pauza a zahratý ľútostivý pohľad„ A aj Katharine ti prischla k srdcu, síce nie tak ako jej matka, no som si istý, že o ňu nechceš prísť.“ Slovami som si ho omotával okolo prstu. Aleas sa na mňa vzdorovito pozrel a sklonil hlavu aj keď to nemá vo zvyku:„Myslel som si, že ťa zmenila k lepšiemu, ale zrejme som sa mýlil. Stále budeš len ten obyčajný had. Prídem tam kvôli nej a hlavne kvôli pravde o Ase.“

POV Katharine
Hodili ma do cely, ktorá bola celá biela a na moje prekvapenie čistá. Cítila som sa ako v blznivici. Biele steny okolo mňa a medzi nimi ja, bez vôle niečo urobiť. Nemala som chuť s nimi bojovať, vôbec som nič nevládala. Celé telo má bolí a ako keby mi sa mi kosti lámali na kúsky. Hovorí sa, že keď má niekto zlomené srdce, tak ho bolí všetko a opustí ho aká koľvek energia. Presne teraz to cítim. Bol pri mne a aj tak nič neurobil. Aká som len hlúpa, keď som celý ten čas verila, že Boh Faloše ma môže naozaj milovať. Veď som bola preňho len hračka, aby sa princ nenudil. Rozbila som si priateľstvo, len k slepej láske k nemu. Pred očami sa mi vynorila tvár Veronie ako sa ma pred minútami snažila ukľudniť a chytila ma za ruku. Vždy bola pri mne a ja som jej ublížila. Rozplakala som sa. Potichu som zavzlykala. Sadla som si na holú zem a hlavu schovala do rúk. Kolená som si pritiahla pod bradu ako to robím vždy. Celý čas som plakala a nevedela zastaviť príval sĺz až kým som od únavy nezaspala.

Niekto sa ma jemne dotkol po hlave. Pohladenie po vlasoch ma upokojilo a prestala som sa triasť. Na chvíľu som dúfala, že to bude Loki alebo Aleas, no tá to ruka bola malá na mužskú a ja som len zdvihla hlavu. Veronie predo mnou kľačí celá bledá a v rukách držala kôpku oblečenia,ktorú položila na zem vedľa mňa. „O pár hodín je súd.“ potichu zamrmlala. Prikývla som hlavou. „Si obvinená z prekrúcania pravdy.“ V hrdle sa mi urobila guča a prišlo mi zle. Hlava sa mi začala točiť. „Budeš mať obhajcu...“pozrela som sa na ňu a bola som si istá, že môj obhajca sedí oproti mne. „Ďakujem, aj keď si to nezaslúžim.“potichu zamrmlem, no ona však pokrúti hlavou „Každí predsa robí chyby alebo zlé veci a čo sa má stať stane sa.“ Trápila sa, vidím jej to na očiach. Neplakala, no celú noc prebdela určite. „Hovorila si to s tvojím zápalom a viem, že si neklamala, len to niak potrebujem dokázať.“ Rukou som si pretrela oči a zamyslene si zahryzla do pery. „Bola si už v knižnici?“ Pokrútila hlavou. „Nevadí, tak ak tam pôjdeš je tam kniha vo siedmom rade na od hlavných dverí a najbližšej poličke ku oknu. Je zahrabaná za ostatnými. Budeš vedieť, ktorá to je.“ Chápavo prikývla:„Čo ďalej?“ Je čas aby sa s niekým stretla a možno to stretnutie môže všetko zachrániť. „Pôjdeš do mojej izby a...“ „Strážia ju.“skočila mi do reči, ale hneď na to sa usmiala „no ale ja sa tam už dostanem.“ Silene som sa usmiala. „Na nočnom stolíku je taký zlatý kompas, podobný aký použil Loki u mňa v byte. Pamätáš si?“vysvetľovala som a Veronie zas prikývla „Vrchnou časťou otočís trikrát do prava a on ťa teleportuje k niekomu, kto nám pomôže.“ Veronie ma chytila za ruku a pritiahla k sebe a pevne ma objala. „Všetko dobre dopadne, len treba veriť.“zašepkala. Potom hlavou ukázala na hŕbku oblečenie pri mne:„Tvoje veci zoe Zeme, máš si ich obliecť na súd.“ Pritakala som. Postavila sa na odchod, ale rýchlo som ju zastavila otázkou:„Čo mi hrozí ak prehráme proces?“ Veronie sa výdychla, pozrela do zeme a potichu zašepkala:„V stávke je možno aj tvoj život.“