Z iného sveta

Kapitola Dvadsiata Tretia

POV Loki
Aj keď som tu už asi dva týždne, stále som si celkom nezvykol a ani si nikdy nezvyknem. Ide o to, že si nechcem. Cítim sa tu tak hlúpo a znudene. Nič ma nebaví, ľudia a byť obyčajným človekom mi lezie na nervy a hlavne chýba mi ona. Jej zeleno modré oči, jej podrezaný jazyk a vlastne chýba mi celá. Odin môj trest tentokrát premyslel až príliš dobre. Hodí ma na Midgard bez jednej magickej schopnosti, no našťastie zo mňa urobil dosť vplyvného bankára. Vzdychol som si a dopil ďalší pohár silnej kávy.

„Pán Highlove, donesiem Vám ešte kávu?" zapišťala moja sekretárka. Bože, ako ma len irituje jej hlúpy hlas a celá jej existencia. No aspoň sa dá na ňu pozerať. Klasická plastová blondína. Prikývnem jej, nech sa jej zbavím. Zas sa zadívam do počítača pred sebou. Čísla,písmená sa mi zlievajú a moja koncentrácia je na bode mrazu. Podopriem si hlavu a snažím sa nezadriemať. Konečne je tu ďalšia dávka kofeínu. Toto je už piata káva za deň. Ľudia tvrdia, že by som mal niečo robiť so závislosťou na kofeíne, ale mne je to osobne jedno. Čím skôr ma trafí šľak, tak to bude lepšie. Odchlipne si z kávy a napne ma. Tá krava... „Sally!"snažím sa na ňu nekričať. Pribehne so psími očami a celá vyplašená:„Stalo sa niečo, pán Highlove?" „Soľ!"odvrknem a ona ešte stále nechápe. „V mojej káve je soľ!" Oči sa jej rošíria. „A prízvukoval som vám, že pijem kávu bez cukru a vy ste ho tam chceli dať,no ste tak hlúpa, že tam ešte dáte aj soľ!" „Pre-pre-páčte..." nevie povedať ani jedno súvislé slovo. Koza jedna... Ani neviem, na čo ju tu mám. „Doneste mi ďaľšiu a tentokrát sa ju snažte urobiť dobre!"pošlem ju preč a úškrniem sa. Hlúposť ľudí ma vždy pobaví. Zazvoní mi telefón. Bože na nebi... Zas tento somár Nikolson. Zodvihnem mu a snažím sa nevyhodiť ten telefón z okna:„Zdravím, Chris."
„Tommy, platí dnes to stretnutie o polhodinu?" Prevratím očami:„Áno." Načo sa ten idiot pýta, keď dobre vie, že sme dohodli a platí to. „Okay, vidíme sa."položim a opriem sa o kožené opierku kresla. Sally mi donesie druhú kávu a položí ju predo mňa. Skolpí zrak a odíde. Kávu vypyjem na pár hltov a začnem robiť. Odpísať na maily pár vplyvným a zazobaným podnikateľom, ktorí aj tak žiadajú o financie. Ešte si musím rozmyslieť s kým uzavriem pratnersvo, aby som z toho mal, čo najväčší výnos. Partnerstvo s bratmi Nikolson mi celkom vyhovuje. S Williamom sa dá aj porozprávať na úrovni je inteligentný a rozvážny,ale jeho brat je síce múdry, no je grobián a musí sa stále predvádzať.
O niekoľko minút mám všetko urobené a môžem sa zas nudiť. Premýšľam. V hlave sa mi miešajú spomienky na Katharine, na domov s povinnosťami a odrazu ma niečo zaskočí. Katharine Nikolson. Nikolson. Doteraz som si to neuvedomil. Možno, možno je rodina s Williamom a Chrisom. Síce ani jeden z nich nikdy nespomenul, že majú dcéru, neter alebo setsru. Zaženiem to. Nikolson je zrejme bežné meno a môžu byť menovci. Aj keď. Katharine sa podobá na... Prestaň! Napomeniem sa, no je neskoro. Neviem už na ňu prestať myslieť. Do riti! Som napätý a náhle nutkanie ma donúti sa postaviť a ísť za sekretárkou. Stojí pri umývadle a riadi hrnček z nepodarenej kávy. Chytím ju za boky a pritlačím si ju o moju pánvu. Stuhne. „Thomas, čo to robíš?" bojí sa a od strachu mi zabudne aj vykať. „Možno teraz od tvojho rozhodnutia závisí celá tvoja budúcnosť, Sally." zašepkam jej do ucha a ona sa zachveje. „Mám... man-žela a... deti..." Habká, no ja jej skočím do reči:„A? Ja mám moc a môžem sa postarať aby si sa sem už nevrátila a to by bolo škoda takého dobrého platu." Pomaly sa otočila a z prsta si dávala dole obrúčku s očami, ktoré sa idú každú chvíľu rozplakať. Obrúčku položila na stolík a kľakla si predo mňa. Rozopla mi opasok a ja som sa oprel o umývadlo. Rukou som jej zahrabol do vlasov a rostrapatil jej účes. Zaklonil som hlavu, no vnútry som necítil nič, okrem prázdnoty. Žily na krku mi trochu navreli a vzdychol som,no v moja duša kričala a lámala sa. Snažil som si predstaviť, že je to Katharine. Že je teraz pri mne, no len to bolelo. Prehltla. Zapol som si nohavice. Triasla sa. Na chvíľu mi jej prišlo aj ľúto, no potom ľútosť zmyzla a nahradil ju len chaos a hnev. „Kávu robíš hroznú, no na niečo dobrá si." s hnevom v očiach som sa na ňu pozrel a odkráčal do kúpeľne. Zabuchol som za sebou dvere a pustil studenú vodu. Nechal som ju odtiecť, kým nebola ľadová a pretrel som si tvár. Tvár mi ešte aj tak horela a tiež aj celé telo. Neviem sa ukľudniť a došlo mi až teraz, že som prekročil hranicu príliš ďaleko. Do riti... Neviem sa ani uz ovládať. Ešte raz si umyjem tvár a zhlboka dýcham.

„Tommy! Som tak rád, že ťa vidím.“ Chris sa usmeje a podá mi ruku. Nemám na výber. Podávanie rúk mi vadí, nechápem ten zvyk a hlavne je to na môj vkus nehygienické. Ukážem rukou na kreslá pri sklenenom stolíku a stene s výhľadom na mesto. „Dáš si niečo? Kávu, čaj, vodu, niečo tvrdé?“snažím sa byť zdvorilý, no pri Chrisovi je to ťažké. Je zvedavý a všetko si obzerá,doslova všetko. „Voda bude stačiť.“ divné, Chris a obyčajná voda. Kývnem hlavou na Sally a ona už vie, čo má robiť. „Čo to teda chceš riešiť? Nemáme už všetko dohodnuté?“ „Áno, áno...“sleduje sekretárku ako mu celá roztrasená nesie vodu. „Čo sa jej stalo? Vyzerá ako keby ducha videla.“ukáže na ňu bradou, keď mu podáva pohár. „Rodinné problémy...“aktivita, v ktorej som celkom dobrý, klamanie. Pozriem sa ňu. Ten zjav ma znervózni. Čakám, kedy sa tu hystericky zrúti a začne plakať:„Sally,choďte domov. Už je aj tak neskoro.“ Stretnú sa nám pohľady a ja na ňu prísne zazriem. Pochopí, že o tom, čo sa tu pred niekoľkými minútami stalo, má mlčať.
Keď odišla, Chris len prehodil a ja som naňho zazrel:„Čudujem sa, že si sa s ňou ešte nevyspal. Je celkom...“ Žalúdok sa mi stiahol, no ofvrkol som :„Vzťahy na pracovisku, nie ďakujem a prestaň mi obzerať moju sekretárku.“ Uškrnul sa a len prevrátil očami. Nechce sa mi tu sním tráviť čas, tak ho posúrim:„Mám ešte niaký program, tak čo si to chcel so mnou riešiť?“ „Nič dôležité, len či teda prídeš na to otvorenie na pozajtra?“a toto sa ma ten idiot  nemohol opýtať cez telefón... „Sľúbil som vám to a k tomu som váš hlavný bankár, cezo mňa idú všetky financie.“otrávene som povedal. „OK a máš s kým prísť?“ vypadne z neho a ja vyvalím oči. „Prosím?!“ešte stále tam obarene sedím. „Veď či tam prídeš s niakou.“ Na čo mu to do pekla je. „Chris to je už moja vec...“ Skočí mi do reči:„Ja len tak, lebo...“ „Lebo, čo! Máš niakú známu, ktorá už s nikým dlho nebola a ty si myslíš, že mňa zaujíma niaká stará zlatokopka, lebo s nikým nežijem.“ neovládol som sa a vyprskol som. Mám dosť neustáleho dohadzovania z jeho strany. Nech si on radšej niakú nájde. „Ako neni niaká stará a má podrezaný...“ „NIE! A ak je to všetko, tak ja už musím.“ Hlavou som ukázal k dverám. Vypol som počítač a strčil ho do koženej tašky. „Počkám ťa.“ Chris stojí pri dverách a ja len zatnem sánku. Vypnem svetlá a oblečiem si tmavo-modrý vlnený kabát. Cez mobil zadám bezpečnostný kód, nastúpime do výťahu a ticho. Pre neho trápne, no ja som spokojný. Zvezieme sa do podzemných garáži. Vykročím k svojmu čiernemu Ferrari, keď si na niečo spomeniem. Hovoril niečo s poddrezaným zrejme jazykom a mňa niečo napadlo. Čo ak je to Kat? „Čo si vravel s poddrezaným?“zastavím ho, keď chce nasadnúť do jeho perfektne, vylešteného, červeného Mustanga. Auto ako jeho ego. „Je mladá s veľmi poddrezaným jazykom.“ nadvihne obočie. „Len tak pre info... Ako sa volá tá tvoja známa?“ „Alee, volá sa Katharine a nie je to len taká obyčajná známa.“ uškrnie sa a dodá „Žeby si si to rozmyslel?“ „Nie, len tak pre info.“usmial som sa na pozdrav a sadol do auta.

Otvoril som si fľašu vína a začítal sa do knihy. Odpil som si z vína a pokrčil som nosom. Nie je tak dobré ako z Asgardu, no vypiť sa dá. Síce tu nemajú extra víno, ale o knihách sa to isté nedá povedať. William Shakespeare ma úplne pohltil. Neviem sa odtrhnúť od jeho kníh a je to jediná vec, na ktorú sa naozaj teším každý deň. Hamlet ma pohltil a stratil som pojem o čase. Pozrel som sa na hodinky a už bolo okolo polnoci. Knihu som odložil a išiel do kúpeľne. Rýchla, horúca sprcha a obliekol som sa. Postavil som sa pred zahmlené zrkadlo a začal si umývať zuby. Chyba mi moje staré ja, keby to bolo možné, hneď si nechám naspäť nárasť čierne vlasy po plecia. Bohužiaľ, nie. Bankár musí vyzerať uhladene. Dva týždne ma tu zmenili. Dlhé čierne vlasy sú teraz krátke a štýlovo ostrihané. Miesto kožených vecí musím nosiť obleky a kabáty. Jediné sa nezmenili moje smargdové oči. Vypľul som pastu do umývadla a vypláchol si ústa vodou. Zazíval som a išiel si ľahnúť. Minimalisticky zariadená spálňa so veľkým strešný oknom, cez ktoré mám výhľad na hviezdy,no dnes nevidím žiadne iba biele padajúce vločky, ktoré uspali. No vo snoch som na ňu nevedel prestať myslieť. Chýbaš mi, no keď nás dal osud do kopy, určite sa ešte stretneme. Niekedy čoskoro.