Unbreakable

31. kapitola

Nastalo medzi nami ticho. Môj spolužiak sa ma zrejme trochu hanbil, pretože sa pozeral všade, len nie na mňa.

„Kde máš kamarátku?" zrazu na mňa pozrel.

Okej, zrejme len premýšľal nad tým, ako by toto ticho mohol prerušiť.

„Myslíš Lucy?"

„Prepáč, ale nevšimol som si, že by si sa bavila ešte s nejakým iným dievčaťom," zasmial sa.

Zasmiala som sa tiež, no po chvíli mi došlo, že na tom nič vtipné nie je. Mal pravdu, nebavila som sa s nikým, len s Lucy. No nevnímala som to nejako zle. Bolo mi to jedno. A tomu chlapcovi to tiež môže byť jedno s kým sa ja bavím.

„Zašla si niečo kúpiť," odvetila som mu na jeho predchádzajúcu otázku.

Dotyčná ako na zavolanie, prišla spoza rohu s bagetou v ruke.

„Ahoj-te?" zarazila sa, keď si všimla, že vedľa mňa niekto sedí.

„Lucy, rada by som ti predstavila..." pozrela som sa na toho chlapca a došlo mi, že ja stále nemám tušenie, ako sa volá. „nášho spolužiaka," povedala som nakoniec.

„To je trapas. Vôbec som sa ti nepredstavil," tresol sa po čele a natiahol ku mne svoju pravú ruku. „Som Isaac. Isaac Lahey." (- Haha, Isaac je postava z Teen Wolf, keby niekto náhodou nevedel. Určite si tento seriál pozrite, ak ste ho ešte nevideli :) )

„Katie Evansová," tiež som sa mu predstavila.

„Ja som Lucy Barretová," predstavila sa mu aj moja kamarátka a obaja si podali ruky.

„Dúfal som, že dnes nedôjde," Isaac kývol hlavou smerom k staršej profesorke, ktorá s kopou papierov v rukách kráčala po chodbe, rovno k učebni, kde sme mali mať prednášku.

Všetci traja sme si neochotne pozbierali svoje veci zo sedačky a vybrali sa do učebne za ňou.

Ja som sa s Lucy usadila vzadu, zatiaľ čo Isaac si sadol úplne dopredu. Paráda, aspoň budem mať poznámky k tomuto predmetu, keďže ja si nikdy nič nepíšem a Lucy píše len občas, zrejme podľa nálady.

„Zbláznila si sa?" buchla do mňa moja kamarátka, keď som si z kabelky vyťahovala zošit a pero. Musím sa aspoň tváriť, že si niečo zapisujem, inak by som bola pravdepodobne vyhodená na chodbu.

„Čo?" zamračila som sa na ňu a do zošita si zapísala dnešný dátum a názov predmetu z ktorého sme teraz mali prednášku.

„Kto je to a prečo sa s ním zrazu bavíš?"

„Isaac? Je to náš spolužiak ty hlupaňa, veď sedí pred nami. A nezačala som sa ja baviť s ním ale on so mnou."

„Prečo?"

„Čo ja viem?" pokrčila som plecami. „Asi si hľadá kamarátov."

„Nebojíš sa, že už nejakú partiu má a stavil sa s nimi, že od teba získa viac informácii ohľadom tvojho vzťahu s Deanom?"

Lucy mala tendenciu veci preháňať, ale toto bolo prehnané až príliš. Pozrela som sa na Isaaca, ktorý sedel sám. Nikto pri ňom nebol, s nikým nekomunikoval, len sledoval profesorku, ako zapína školský počítač a snaží sa spojazdniť prezentáciu.

„Vážne si myslíš, že tento chalan môže mať nejaké zlé úmysly?"

„Nikdy nevieš," tento krát pokrčila plecami Lucy.

„Po tejto hodine nejdem hneď na intrák," oznámila som jej ešte.

„Čo budeš robiť? Skočíš za Deanom?"