Unbreakable

14. kapitola

Deanove pozvanie na kávu som samozrejme prijala. Vo štvrtok som po poslednej prednáške utekala na internát a prezliekla som sa do svojich obľúbených šiat. Lucy ma jemne nalíčila a mohla som vyraziť. Zviezla som sa výťahom na prízemie a s búšiacim srdcom vyšla pred internát.

Dean ma už čakal. Stál na parkovisku a opieral sa o svoje auto, v ruke držal mobil a niečo na ňom robil. Mňa si vôbec nevšimol. Pomalým krokom som sa teda vybrala k nemu a snažila som sa upokojiť.

„Ahoj," pozdravila som mu.

Dean dvihol hlavu a usmial sa na mňa.

„Som veľmi rád, že si moje pozvanie neodmietla," povedal a mobil si odložil do vrecka svojej bundy. „Pár minút odtiaľ je fakt príjemná kaviareň, často ju navštevujem."

Prikývla som. Dean otvoril dvere na strane spolujazdca a rukou mi naznačil, aby som si nastúpila. Ja som však pokrútila hlavou.

„Neprejdeme sa?" navrhla som.

Dean dvere s úsmevom zatvoril. „Tak poď," povedal a peši sme sa vydali do danej kaviarne.

----------

Krátko po tom, čo sme sa v kaviarni usadili, k nám došla mladá a veľmi pekná čašníčka, ktorá na Deana hodila flirtovný pohľad.

„Zdravím pán profesor," usmiala sa na neho. „Dáte si to, čo stále?"

„Samozrejme," Dean prikývol a čašníčka sa zachichotala.

Dvihol sa mi z nej žalúdok. Potom sa zadívala na mňa.

„Ľadový čaj," nadiktovala som jej.

„Hneď to bude," opäť sa usmiala na Deana a odišla preč.

Dala som si dole svetrík, ktorý som si na seba pre istotu obliekla a pozrela som na svojho dnešného spoločníka.

„Čo si myslel tým, že sa týmto stretnutím aspoň lepšie spoznáme? Myslela som, že sa po tom našom písaní poznáme dosť."

„Osobné stretnutie je vždy viac ako nejaké písanie si cez internet," odvetil.

„Tak to máš pravdu," uznala som. „A nemáš strach z toho, že kvôli tomuto stretnutiu budeš mať nejaký problém v práci?"

„Trochu sa toho obávam, ale...keby niečo, tak sme preberali tvoju seminárnu prácu."

Čašníčka priniesla našu objednávku a so širokým úsmevom odišla obsluhovať iných zákazníkov. Dean si do svojej kávy nasypal hnedý cukor a ja som ochutnala svoj ľadový čaj.

„Nevadí ti, že si ma pozval na kávu a ja som si objednala čaj?" zasmiala som sa.

„Vôbec nie," tiež sa zasmial. „Ale nabudúce by si mala skúsiť túto kávu, je perfektná, najmä ak ju pripravuje ona," hlavou kývol k tej čašníčke, ktorá nás obsluhovala.

Jeho slová ma trošku zranili, no robila som všetko pre to, aby to na mne nezbadal.

----------

Na izbu som sa vrátila približne po troch hodinách. Stretnutie s Deanom bolo úžasné. Strašne rada by som to nazvala rande, ale nebolo to rande. Bolo to len kamarátske stretnutie, na ktorom sme sa obaja nasmiali a lepšie spoznali.

Lucy sa hneď začala vypytovať na všetky podrobnosti, dokonca aj na to, ako sa Dean bozkáva.

„Preplo ti? Nebozkávali sme sa," udrela som ju do ramena.

„Zatiaľ," žmurkla na mňa.

„Sklapni," zasmiala som sa.

Mala som v pláne napísať Deanovi nejaké pekné poďakovanie, bol však rýchlejší.