Unbreakable

50. kapitola - Koniec.

Začiatkom septembra som mala zápis do druhého ročníka. Deň pred zápisom som sa poobede dostavila na internátnu izbu. Do školy som mohla vyraziťv deň zápisu, ale to by som musela stihnúť vlak, ktorý zo stanice vyráža o piatej ráno a tak skoro sa mi vstávať nechcelo.

Vedela som, že dnes sa ma na izbu dostaviť aj Lucy, pretože mi to napísala do správy na messengeri. Ja som jej samozrejme o sebe nič vedieť nedala.

Chvíľu som si na izbe čítala, potom som si na notebooku pustila Harryho Pottera, až som sa svojej kamarátky konečne dočkala.

Dvere od izby sa krátko po ôsmej hodine večer otvorili a dovnútra vstúpilo krásne hnedovlasé dievča. Urýchlene som zaklapla notebook a čakala, kým si ma dotyčná všimne. Na tvári sa jej usadil nechápavý výraz, keď sa naše pohľady konečne stretli. Obdarovala ma širokým úsmevom, no ten po chvíli zmizol.

„Prišla si po zvyšné veci?" spýtala sa a zatvorila dvere.

„Nie, Lucy," postavila som sa z postele. „Zajtra ráno mám spolu s tebou zápis do druhého ročníka," vypískla som nadšene a rozbehla sa k nej, aby som ju mohla uväzniť vo svojom objatí.

Lucy túto informáciu chvíľu spracovávala.

„O čom to hovoríš?" odtiahla sa a zadívala sa na mňa so skúmavým pohľadom.

„PREKVAPENIE!" opäť som vykríkla. „Vraciam sa do školy."

„Vážne?" opýtala sa s nadšením v hlase.

„Áno!"

Teraz ma vo svojom objatí uväznila ona.

Zrazu odniekiaľ vytiahla svoj telefón a odfotila naše vysmiate tváre. Fotku okamžite hodila na instagram s popisom: Opäť spolu. Druhý ročník pred nami – nevieme sa dočkať!!

-----

Druhý deň ráno sme sa obe obliekli do niečoho krajšieho, ako len do nohavíc a trička. Lucy zvolila krátku džínsovú sukňu s bielym tielkom a čiernymi teniskami. Ja som si zasa obliekla moje obľúbené krátke žlté šaty a na nohy som si obula biele tenisky.

Upravené sme vyrazili do školy. Pred univerzitou na nás už čakala Isaac, ktorý tiež nevedel, že sa vraciam do druhého ročníka, preto párkrát prekvapene zažmurkal.

„Rád ťa zase vidím, Katie," usmial sa na mňa. „Čo ty tu?"

„Vracia sa do školy!" zvýskla za mňa Lucy.

„Neverím," Isaac ma objal. „Tak teda...vitaj späť."

„Vďaka," tiež som sa musela usmievať.

Isaac potom objal Lucy okolo ramien a spoločne sme sa vybrali do učebne, v ktorej mal prebiehať dnešný zápis.

Kráčali sme po chodbe a rozprávali sa o tom, ako sa na nasledujúci semester všetci tešíme. Isaac nám akurát rozprával o tom, ako sa teší na dejiny vedy a techniky, keď do neho ale aj do mňa štuchla Lucy. Všetci traja sme sa pozreli pred seba a zbadali sme Deana, ako sa pár metrov pred nami rozpráva so svojim kolegom.

Z nepochopiteľného dôvodu sa mi rozbúšilo srdce. Keď sme pomalým krokom došli až úplne k nim, Lucy bola prvá, ktorá nabrala odvahu a obom učiteľom sa slušne pozdravila. Isaac aj ja sme im pozdravili hneď po nej.

Deanov kolega si nás ani nevšimol, zatiaľ čo Dean nám na pozdrav kývol hlavou a na mňa sa nenápadne usmial.

„Ako to medzi vami teraz je?" zaujímalo Isaaca.

„No," zarazila som sa.

Nevedela som, či mu o našom vzťahu môžem povedať. No chodil s Lucy. Tá mu verila. A tak mu budem veriť aj ja.

„Chodíme spolu," priznala som. „Nikto sa o tom ale nesmie dozvedieť."

„Jasné, chápem. Aby zasa neboli problémy. Dokedy to chcete držať v tajnosti?" zaujímal sa ďalej.

Všetci traja sme už dorazili ku tej správnej učebni. Stále bola zamknutá, preto sme sa posadili na neďalekú sedačku.

„Do letného semestra. Vtedy nás už učiť nebude, takže by to malo byť v pohode."

„Podľa mňa to pri našich spolužiakoch nebude nikdy v pohode, ale držím vám palce," povedal Isaac.

Po týchto jeho slovách debata na tému Dean a ja skončila.

„No nič, idem si kúpiť kávu. Chceš aj ty?" pozrela na mňa moja kamarátka a pomaly vstávala zo sedačky.

„Áno," odvetila som na jej otázku a strčila som ruku do kabelky, aby som mohla vytiahnuť peňaženku a dať jej tých páru centov na moju kávu.

Ani zďaleka to nebol jednoduchý prvý ročník, no už teraz som sa tešila na to, čo prinesie ten nasledujúci.

KONIEC.