Unbreakable

33. kapitola

„Hej," vykríkla Lucy z ničoho nič.

Vyľakala ma tak, že mi z rúk vyletel zošit s poznámkami.

Bola sobota poobede a spolu s Isaacom sme sa snažili vypracovať nejaké okruhy na skúšky.

„Čo je?" nahnevane som sa na ňu pozrela a natiahla som sa k zemi po zošit.

Lucy sa mojej reakcii zasmiala. „Prepáč. Volala som na Isaaca."

„Paráda," zošit som si urazene položila naspäť na kolena a pokračovala v krúžkovaní okruhov, ktoré som mala v pláne vypracovať ja. 

„Čo potrebuješ?"

Nenápadne som sa na tých dvoch pozrela. Sedeli na zemi (nechápem, čo s tým sedením na zemi stále mali, mňa by z toho bolel zadok), Isaac sa k Lucy posunul bližšie a nazrel do jej poznámok, ktoré držala v ruke.

„Nevieš náhodou, čo je to reco...do riti," povzdychla si. „Ako to mám vysloviť? Reconquista?"

Isaac sa zo všetkých síl snažil potlačiť úsmev. „Preskoč to, ja to vypracujem," navrhol jej.

Lucy mu ukázala svoje poznámky. „Už som preskočila..." na chvíľu sa odmlčala a počítala. „17 okruhov. Rada by som konečne našla taký, ktorý by som vypracovala a tento pojem znie naozaj veeeľmi zložito, no zaujímavo. Takže? Čo je to?"

„Veď ty to chceš vypracovať, tak prečo sa na to pýtaš mňa?" nechápal Isaac.

„Pravda," Lucy sa zahanbene zasmiala. „Tak si teda tú reconquistu či čo to je, môžete škrtnúť."

Ja som veľmi dobre vedela, prečo sa ho na to pýtala. Pretože s ním chcela komunikovať a nič lepšie jej nenapadlo. Isaac bol ale až príliš ponorený do štúdia, aby si všimol, že Lucy má o neho zrejme rovnaký záujem ako on o ňu.

Pokrútila som nad nimi hlavou a ďalej sa venovala svojim okruhom.

-----

Bol posledný týždeň semestra a tak nám veľa hodín odpadlo. Samozrejme, klasický Dean sa k ostatným profesorom pridať nemohol a tak sme v stredu čakali na poslednú hodinu s ním.

Spolužiaci, ktorí s ním mali hodinu pred nami práve skončili. Zbadali sme Isaaca, ako vychádza z učebne, tak sme mu pozdravili.

„Čau," vyletelo zo mňa aj z Lucy naraz.

„Och, ahoj," potešil sa, keď nás zbadal.

Odstúpil sa z dverí, aby mohli vyjsť aj ostatní spolužiaci.

„Už ste o tom počuli?" spýtal sa nás nedočkavo.

„O čom?" spýtala som sa.

„O piatku?" nadšenie z neho opadlo. Bol prekvapený. „Božemôj, kde žijete?"

Lucy pretočila očami a silno ho tresla po hlave. „Čo má byť v piatok?"

„Vieš čo? Nahnevala si ma, nepoviem ti to. Zisti si to sama," odvetil jej Isaac urazene a pobral sa preč.

S Lucy sme si vymenili zmätené pohľady.

„Žartujem," vrátil sa s úsmevom na tvári.

Lucy to opäť nevydržala a chcela ho znova tresnúť, tento krát ale Isaac stihol uhnúť.

„Vlastne o tom neviem až tak veľa, ale..." chvíľu premýšľal, ako by nám to vysvetlil. „Je tu taká tradícia, že sa vždy na konci letného semestra uskutoční pre jednotlivé študijné odbory taká...priateľská akcia."